5 vecí, ktoré nesmú chýbať žiadnemu zero-wasterovi

5 vecí, ktoré nesmú chýbať žiadnemu zero-wasterovi

#1 Nákupný zoznam

Ako vraví základné pravidlo zero-waste pyramídy #refuse aj zdravý rozum: všetko, čo máš doma, sa jedného dňa stane odpadom. Alebo naopak: to, čo doma nemáš, z toho odpad nebude. Či už si v rámci znižovania odpadu začiatočník alebo borec, nehanbi sa behať po obchode s papierikom, na ktorom máš napísané, čo treba kúpiť. Nákupný zoznam je úžasná pomôcka (teda ovšem, pokiaľ sa ho aj budeš držať, všakáno), vďaka ktorej dokážeš ušetriť množstvo problémov (Kam ten odpad vlastne patrí?), času aj peňazí. Naučiť sa odlišovať to, čo práve teraz chceš od toho, čo naozaj potrebuješ, však môže chvíľu trvať. Práve tento bod býva pre mnohých kritický a skončia skôr než začnú. Majú totiž pocit, že si nič nemôžu dovoliť, že je to všetko o samých zákazoch a že si ukracujú vlastné radosti. POZOR! Táto častá chyba vedie k pocitu núteného obmedzovania a potom sa naozaj niet čo diviť, ak človek dlho nevydrží. Treba k tomu pristupovať citlivo, prirodzene a pomaly. Nebuď na seba príliš tvrdý a nechaj si toľko času, koľko len potrebuješ. Postupne sa dopracuješ do stavu dobrovoľnej skromnosti. A práve tá je základom k tomu, aby si sa na zero-waste ceste udržal. Neskôr si sám na sebe začneš všímať, že si sa stal imúnny voči všetkým tým akciám, ktoré na nás z každej strany kričia.

#2 Vlastná taška

Priemerný Slovák spotrebuje ročne viac ako 450 plastových tašiek! Pritom sú vyrobené z materiálu, ktorého hlavnou výhodou je práve odolnosť a trvácnosť. Jedna taká taška by nám mohla vydržať pokojne aj celý život. Veď aj úplne prvý vyrobený plast na svete sa ešte stále niekde povaľuje. Mnohí ju však používajú len jediný krát. Potom vidíme, ako tvoria smutnú výzdobu stromov pri ceste, povaľujú sa pri jazerách aj v lese. A dokonca aj pokiaľ ju zodpovedne vyhodíš do žltého kontajnera na plasty, nie je na mieste považovať tento problém za vyriešený. Sú totiž veľmi ľahké a vietor ich rýchlo rozfúka po okolí. A ak sa takejto taške predsa len podarí dostať na dotrieďovaciu linku? Nemysli si, že sa z nej vyrobí nová. Je totiž z takého druhu plastu, ktorý sa vo všeobecnosti recykluje veľmi zle a mnohé recyklačné spoločnosti ich práve z tohto dôvodu vôbec nespracúvajú. Reálne sa zrecykluje len niečo okolo jedného percenta všetkých igelitiek. Najlepšie preto je, používať jednu tašku doslova do zodratia – a to bez ohľadu na materiál. Nemusíš si kúpiť novú, hoc aj s krásnym potlačeným vzorom. Prekutri doma zásuvky, je veľmi pravdepodobné že nejaká zatúlaná taška sa v nich nájde. Papierová, textilná či plastová – všetky za sebou zanechávajú uhlíkovú stopu. Pokiaľ použiješ takú, ktorú doma už máš, môžeš spávať pokojne – ich uhlíkovú stopu znižuješ každý jedným použitím.

#3 Fľaša na vodu

Na slovenský trh sa ročne uvedie približne miliarda plastových fliaš, ktoré tvoria značnú časť žltých kontajnerov. Celosvetovo je to až milión predaných fliaš za jedinú minútu. Predstav si, že by si si celý rok nekúpil ani jednu. Predstav si, že by to spravila aj tvoja kamoška, sused či celý panelák. Môžeme tak spolu ušetriť tisíce fliaš, ktoré sa kvôli nám nemusia vôbec vyrobiť. Totiž aj napriek tomu, že PET je dobre recyklovateľný materiál, nedá sa recyklovať donekonečna. Jeho vlastnosti sa opakovaným spracúvaním zhoršujú a do mnohých výrobkov sa tak musí vždy pridať aj nový plast z ropy a spracovaním PET fľaše nikdy nevznikne nová. Okrem toho, aj pri ich recyklovaní vzniká odpad. Tomuto všetkému sa dá zabrániť veľmi jednoducho – nosiť si vlastnú fľašu na nápoj. A môžeš si byť istý, že ťa to vyjde aj lacnejšie, ako kúpiť si zakaždým novú.

#4 Lufa

Umývaš doma riad špongiou? Pokiaľ áno, ako často ju meníš a kam vyhodíš použitú? Napriek tomu, že je to vo svojej podstate plastový materiál, patrí do zmesového komunálneho odpadu (do čiernej nádoby), pretože recyklovať sa už nedá. Takúto hubku na riad by sme mali meniť pomerne často, je to totiž jedno z najšpinavších miest v našej domácnosti. V USA sa pozreli bližšie na 1000 kuchynských špongií: výsledky tohto testovania ukázali, že na nich vznikla nová baktéria každých 20 minút! Ďalej zistili, že na jednom cm3 sa v špongii nachádza až 50 miliárd baktérii (vrátane tých nebezpečných ako salmonella), vďaka čomu v rebríčku nehygienických predmetov zanechala s prehľadom za sebou napríklad aj WC, kde je na rovnakú plochu 400x baktérii menej. Na Slovensku by boli výsledky pravdepodobne veľmi podobné. Zo zdravotného hľadiska by bolo treba takúto špongiu meniť pokojne aj každý týždeň. Aj keby sme to však robili každé dva, znamenalo by to 26 kusov nerecyklovateľného odpadu. A to nie je zrovna zero-waste však? Lufa je perfektný príklad toho, ako môžeš ovplyvniť obsah svojho koša bez toho, aby si musel zásadne meniť svoje návyky – zmenu si pri používaní totiž možno ani nestihneš uvedomiť. Funguje úplne rovnako ako špongia, len s tým rozdielom, že je to prírodný materiál (je to vlastne len ošúpaná, vysušená a nakrájaná tekvicovitá rastlina), je priedušná (čiže nevytvára vlhké teplé prostredie, v ktorom sa baktériám tak darí), má skvelú životnosť a po skončení svojej úlohy v domácnosti nezaťaží prírodu ako ďalší zbytočný odpad, pretože poputuje do kompostu.

#5 Vrecko

A vôbec to nemusí byť to najdizajnovejšie na trhu. Ide o to, aby splnilo svoj zero-waste účel – nahradiť ľahké tenké sáčky, ktorých príbeh je rovnaký ako v prípade plastových tašiek. V obchodoch sú síce zadarmo, no to neznamená, že ich musíme brať povinne. Zvyk mať v ruksaku (či kabelke) vždy aspoň jedno vrecko na nákup zeleniny a ovocia je v rámci znižovania množstva odpadu výborný. Neboj sa využiť aj tie sáčky, ktorých máš doma plnú zásuvku a nos si ich do obchodu, až kým nedoslúžia. A koniec koncov – tie banány aj jablko si môžeme predsa zobrať aj len tak naholo, no nie?

Vrecko na ovocie

Pridať komentár