Čo patrí do hnedého kontajnera?

Od 1.1. 2021 nám do recyklačnej dúhy žltých, modrých, zelených, červených, čiernych a oranžových kontajnerov pribudla ďalšia farba: hnedá. Patrí bioodpadu a to je super. Je to totiž hodnotná surovina a to, že doteraz končila na skládke, by sa pokojne mohlo nazvať eko hriechom. S novo zavedeným triedením kuchynského odpadu sa však spája množstvo otázok nielen pre samosprávy, ale aj pre nás – obyčajných ľudí, ktorí triedenie vykonávame. Čo patrí do hnedého kontajnera a čo už nie? Nie je to také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V hnedej nádobe môže skončiť dokonca aj plast. Pozrime sa spolu na to, ako je to možné.

Povinnosti triediť kuchynský bioodpad sa donedávna úspešne vyhýbala väčšina slovenských miest a obcí – a to aj napriek tomu, že v zákone táto povinnosť zadefinovaná bola. Legislatíva totiž povoľovala uplatnenie výnimky kvôli tzv. finančnej neúnosnosti. Väčšina slovenských obcí si túto výnimku (neprekvapivo) uplatnila. Nová legislatívna úprava ju však počnúc rokom 2021 zrušila, a tak sa (konečne) začal na Slovensku vo veľkom triediť bioodpad aj z kuchyne.

Aby som však bola presná – stále tu nejaké tie prešmyčky sú. No na rozdiel od ostatných rokov, kedy bolo celé triedenie kuchynského bioodpadu vlastne jedna veľká výnimka, dnes platia už len tri prípady, kedy sa tejto povinnosti bude dať vyhnúť:

1. 1. ak domácnosti všetok svoj kuchynský bioodpad skompostujú
   2. ak triedený zber nie je technicky možný (ťažko prístupné historické centrá, riedko osídlené oblasti a pod.)
   3. ak zmesový odpad končí v zariadení na energetické využitie odpadu (spaľovňa) – to sa týka Bratislavy a Košíc

Pre ne bude táto povinnosť platiť od roku 2023. Bratislava však zber už pilotne spustila v Lamači. Postupne v roku 2022 plánuje pridávať ďalšie mestské časti tak, aby v roku 2023 zber už fungoval v celom meste.

Z legislatívnej zmeny tak vyplýva, že povinnosť s triedením po novom platí pre zhruba 80% samospráv. To je obrovský pokrok vzhľadom na fakt, že donedávna toto triedenie zabezpečovalo len niečo cez 7% obcí.

Ako zber bioodpadu funguje?

Tak čo patrí do hnedého kontajnera?

Zbytočné hádky budeš s týmto kamošom viesť aj o tom, čo patrí do hnedého kontajnera a čo nie. Možno ťa dokonca začne presviedčať, že je v poriadku hádzať do hnedého kontajnera mäso v plastovom obale.

Ak je kamoš zo Senca, predstav si – má pravdu. Napriek tomu, že ty si (akože) Trenčan a tu to tak proste nefunguje. Pre Trenčín, Pezinok aj aj iné obce totiž platí, že do hnedej nádoby patria len čisté zvyšky z kuchyne, ktoré sa zbierajú do biologicky rozložiteľných vreciek a tie sa vyhadzujú do nádob s prevetrávaním. Sú však také obce, kde do hnedej nádoby na bioodpad môžeš vhodiť celý jogurt alebo mäso aj s obalom. Sú to tie, odkiaľ bioopad putuje do spomínanej bioplynovej stanice. Tam sa kuchynský odpad vytiahne a obal sa energeticky zhodnotí. Skrátka:

Triedený zber na Slovensku nie je jednotný

A to platí pre všetky druhy odpadu, nie len pre bio. Práve to je dôvod, prečo neexistuje celoštátna centralizovaná vzdelávacia kampaň a prečo sú takéto hádky, online aj offline, úplne zbytočné. Na internete nájdeš kopec letákov, infografík či článkov so stĺpcami čo patrí do hnedého kontajnera vs. čo do hnedého kontajnera nepatrí a mnohé si protirečia. Viem, nie je to ideálne, a ja mám pre teba len jednu jedinú radu:

Riaď sa tým, čo je napísané na smetiaku, do ktorého vhadzuješ smeti práve ty.

Okrem kontajnera nájdeš tieto informácie aj vo Všeobecne záväznom nariadení obce a na oficiálnej stránke miesta tvojho bydliska. Napríklad my to máme takto:

Čo však do bioodpadu nepatrí určite, sú cigarety, vložky a plienky.

V čom bioodpad skladovať?

Toto je ďalšia bežná otázka. Rozhodovala by som sa individuálne podľa toho, aké máš doma zvyky a koľko bioodpadu za deň vyprodukuješ. Štvorčlenná rodina, ktorá varí doma každý deň, ho pravdepodobne vyprodukuje viac ako niekto, kto býva sám a väčšinu dňa sa stravuje mimo domu.

Ak sa ti za deň nazbiera viac kuchynského odpadu a budeš ho vynášať často (raz za 1-2 dni), dobre ti poslúži v podstate akákoľvek nádoba či vrece. Ak ho však veľa nevyprodukuješ a mal by ti doma stáť (a smrdieť), zvážila by som špeciálnu nádobu na bioodpad, ktorá zabezpečí vetranie a cirkuláciu vzduchu. Vďaka tomu ti nezačne odpad hniť a zapáchať tak skoro a môžeš počkať aj niekoľko dní, kým sa ti zaplní.

Do svojho košíka / vedra / čohokoľvek, čo si na bioodpad zvolíš, môžeš použiť papierové vrecká, noviny alebo dokonca aj igelitové vrecko. V tom prípade však obsah košíka vysyp do hnedého kontajnera a igelitové vrecko doň nevhadzuj!

Nedá mi však nespomenúť aj to, že ak budeš do hnedej nádoby hádzať bioodpad len tak na holo, bude treba tieto smetiaky častejšie čistiť. To je pomerne komplikovaná aj nákladná záležitosť a nesie so sebou aj spotrebu čistiacich prostriedkov a emisie áut, ktoré čistenie zabezpečujú. Preto ja odporúčam používať kompostovateľné vrecia na bioodpad.

Pri nich však pozor:
Na trhu je veľa druhov (týka sa to aj obalov na jedlo) a mnohé sa síce tvária, že sú eko, no ty hľadaj záruku, že sú naozaj kompostovateľné. Treba sa naučiť to rozlišovať. K tomu slúži certifikácia EN 13 432 alebo ešte lepšie tento symbol (znamená, že takéto vrecká / obaly môžeš vhodiť aj do domáceho kompostéra):

A načo vlastne?

Množstvo odpadu na Slovensku nám z roka na rok narastá. Cieľom triedenia bioodpadu je znížiť (ideálne úplne odstrániť) ho zo zmesového komunálneho odpadu. To sú čierne kontajnery, kam ho donedávna ešte drvivá väčšina Slovákov vhadzovala. V preklade to znamená, že končili na skládke (okrem BA a KE), kde nie sú podmienky na to, aby mohol proces kompostovania vôbec započať: žiadne dážďovky či iné organizmy, ktoré by prevzdušňovali pôdu, ale stláčané kopce odpadu (aby sa ho tam zmestilo čo najviac).

Výsledkom je, že namiesto výživného kompostu, ktorý by nám slúžil, sa deje presný opak: zvyšky jedla na smetisku vylučujú skládkové plyny (napr. metán, ktorý je niekoľkonásobne silnejší ako tak často skloňovaný oxid uhličitý).

Čiže nie, naozaj nie je jedno, či ten ohryzok z jablka hodíš do lesa, do kompostu alebo do zmesového odpadu (čiernej nádoby). Totiž opäť, rovnako ako pri iných druhoch odpadu materiálu, ide o mrhanie surovinou a jej potenciálom. Aké veľké?

Podľa analýzy Inštitútu cirkulárnej ekonomiky sa priemerný slovenský kôš skladá až z takmer 40% práve z biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu a ďalších 5% tvoria nedojedené zvyšky či pokazené potraviny. Ejha.

Treba ešte niečo dodať?

Dalo by sa veľa. Rada by som však vypichla aspoň niekoľko stručných bodov na záver:

Až tretina všetkých vyprodukovaných potravín na svete končí v odpadkovom koši, pritom by boli stále vhodné na konzumáciu.

V EÚ až polovica potravinového odpadu pochádza z našich domácností. Ani zďaleka to nie je len o reštauráciách a supermarketoch.

Priemerný Slovák vyhodí do odpadkového koša v podobe nedojedených potravín ročne 100-150€.

Priemerný Slovák ročne vyprodukuje 100kg kuchynských zvyškov (priemerný Bratislavčan viac ako 120kg.)

Takže ak poznáš niekoho, kto si stále myslím že bioodpad „sa na smetisku rozloží“ rovnako ako v prírode či komposte, pošli mu, prosím, tento článok. Ďakujem!

Zdroje:

• Food and Agriculture Organization of the United Nations
• Ministerstvo životného prostredia SR
• Zákon o odpadoch 79/2015 Z. z.
• Inštitút cirkulárnej ekonomiky
• Odpady-Portal
• Euractiv