Je klimatizácia riešením na letné horúčavy?

Sedieť v týchto horúčavách vo vyklímovanej miestnosti by bolo určite fajn. Teda – aspoň pocitovo. Vieš ale, že v skutočnosti používaním klimatizácie našu planétu otepľuješ?

Klimatizácia funguje na princípe, ktorý sa dá zjednodušene opísať takto:

ZOBERIE TEPLO Z IZBY → PRESUNIE HO VON

Na prvý pohľad to vyzerá v poriadku: predsa sa len teplo presunie z jedného miesta na druhé a v priemere je to stále rovnako … alebo nie?

Vďaka odboru, ktorý sa volá fyzika, vieme, že takéto zázraky sa nedejú len tak (za slová „len tak“ si dosaď bájne perpetuum mobile) a na všetko je potrebná energia. Jej spotrebou vzniká nové, tzv. odpadové teplo.

Rovnako je to aj v tomto prípade: na to, aby „sa“ teplo dostalo z miestnosti von, je tiež potrebná energia. Je to energia navyše, ktorú by sme nespotrebovali, keby sme klimatizáciu nepoužívali. V teplotnej rovnici teda medzi energiou pred a po použití klímy nebude znamienko rovná sa.

Prečo klimatizácia planétu otepľuje

Verím ti, že nemáš pocit, že by to tak bolo. Rovnako ako možno netušíš, aké obrovské množstvo vody spotrebuješ každými novými rifľami, tričkom aj rozhodnutím, čo si naložíš na tanier. Aj v prípade spotrebiča akým je klimatizácia, je potrebné brať do úvahy celý jej životný cyklus. A tam patrí:

• energia a emisie z výroby klimatizácie
• energia, ktorá vzniká jej používaním (aby „sa“ teplo dostalo von)
• energia, emisie a prostriedky na údržbu klimatizácie
• energia a emisie spojené s jej likvidáciou

Na konci dňa tak máme vďaka kvôli klimatizácii v ovzduší oveľa viac skleníkových plynov a tepla ako bez jej použitia. A presne to je dôvod, prečo nám klimatizácia otepľuje planétu.

Je klimatizácia zlá?

Prestať používať klimatizáciu plošne nie je riešením klimatickej krízy. Naopak – jej používanie je mnohých prípadoch je nevyhnutnosťou. Koniec-koncov, aj jej vznik je pred stovkami rokov spojený so zúfalstvom kníhtlačiarov, ktorým v horúcej miestnosti neschla farba. Na to, aby vôbec mohli nejaké knihy vytlačiť, potrebovali miestnosť ochladiť. Klimatizácia tak bola praktickým a nevyhnutným riešením. Rovnako je to tomu aj dnes – chladenie serverovní, zdravotnícke zariadenia, potravinové sklady a pod.

Keby sme však klimatizáciu používali úplne všetci, náš luxusný pocit komfortu by sa nezaobišiel bez následkov. Podľa francúzskych meteorológov z Météo-France zohrievajú klimatizačné jednotky vzduch v uliciach Paríža o 1°C navyše a japonskí vedci zistili, že už v roku 2007 to v Tokiu bolo až o 2°C!

Čím viac ľudí bude mať doma klimatizáciu, tým viac stupňov budú mať doma tí, ktorí ju nemajú.

Ak sa klimatizácia stane bežnou súčasťou života jednotlivca, bude to také falošné riešenie a dostaneme sa do začarovaného kruhu, v ktorom horúčavy povedú k väčšiemu dopytu po klimatizácii, čo spôsobí väčší záujem po energii na klimatizácie, čo znamená aj viac emisií a ešte vyššie teploty.

A to sa už deje: očakáva sa, že do roku 2050 sa dopyt po elektrine na klimatizáciu v rezidenčných a komerčných objektoch zvýši o viac ako 140%. S horúčavami sa pasujú najmä mestá, v ktorých vznikajú tzv. tepelné ostrovy sálajúce teplo, čím ľuďom spôsobujú kolaps a bez preháňania ich ohrozujú na životoch (v r. 2015 spôsobili horúčavy na Slovensku viac ako 500 úmrtí).

Slovenské sídliská plné panelákov a betónu v súčasnosti neposkytujú veľa možností, ako sa schladiť. Naopak – mestská zástavba pohlcuje veľké množstvo tepla, ktoré potom v noci a počas skorého rána vyžaruje do priestoru. Ako sa teda schladiť bez klimatizácie?

Ako možno schladiť mesto

V Rakúsku existuje spoločnosť s pekným názvom alchemia-nova. Je to inštitút inovatívnej fytochémie* a cirkulárnych procesov a venuje sa (znovu)objavovaniu evolučnej sily biosféry (*nemusíš ťukať do gúglu, pozrela som to za teba: je to náuka o chemickom zložení rastlín a chemických procesoch v nich). Znie to možno zložito, ale oplatí sa čítať ďalej.

Riaditeľom tohto inštitútu je pán Johannes Kisser – odborník na obehovú ekonomiku. A práve tú zavádza do návrhov riešení toho, ako by mestá a sídliská mohli zvládnuť letné horúčavy. Vytvorili prototyp, ktorý môžeme nazvať doslova zelená klimatizácia: rastliny (ktoré dômyselne vybrali a rozumne rozmiestnili) rozvádzajú v budove teplý aj studený vzduch na základe termodynamických zákonov  najmä: bez potreby akejkoľvek energie navyše. Okrem toho – na rozdiel od umelej klimatizačnej jednotky, ktorú treba udržiavať – rastliny prirodzene vzduch nonstop čistia a zvlhčujú.

Predstavujem si, ako takáto živá klimatizácia funguje, vyzerá a vonia – a už len táto predstava je pre mňa veľmi osviežujúca. Johannes Kisser však hovorí, že riešenie nám poskytuje aj vonkajší priestor. A to tam, kde by sme to možno nečakali: medzi panelákmi. Tie so svojimi prázdnymi vertikálnymi plochami poskytujú priestor ideálny na, napríklad, popínavé rastliny na vonkajších múroch.

Zeleň v mestách zohráva veľmi dôležitú úlohu:

• supluje klimatizáciu (1 javor vyparí za deň 60l vody a ochladí tak vzduch, čo má efekt porovnateľný s 1 klimatizáciou)
• je súčasťou ekosystému (poskytuje priestor vtáctvu a hmyzu)
• popínavé rastliny znižujú teplotu múrov
• prerušuje tepelné mestské ostrovy
• v meste prúdi vzduch
• zadržiava vodu

Nezatienená stena domu sa počas letných horúčav môže zohriať až na 40°C. Popínavá rastlina túto teplotu dokáže znížiť až o 15°C.

Na streche nákupného centra môže byť viac ako 50°C! Klimatizácia sa dá nahradiť aj inak. Poznáš zelené strechy?

• zadržujú dažďovú vodu (tá sa dá využiť napr. na závlahu či splachovanie)
• ak je zelená strecha vlhká, dokáže eliminovať až 70% slnečného žiarenia
• keď je vonku 35°C, budovu ochladí na 24°C

Okrem toho sú to aj opatrenia ako:

• ne-kosenie: tráva nemá ochladzujúci efekt, ak je pokosená úplne nakrátko, kosenie treba striedať a trávu nechať aj zarásť
• rekonštrukcia starých a energeticky neefektívnych stavieb

Ak rekonštrukciou znížime teplotu múru o 5,5°C, ušetríme energiu vynaloženú na klimatizáciu až o 50%.

Toto sú príklady opatrení, ktoré by z betónovej džungle sálajúcej nebezpečnú horúčavu spravili znesiteľné prostredie a ľudia by sa v ňom cítili dobre aj počas leta. Nemuseli by tak zostať zatvorení doma, kde nám bzučí umelá klimatizácia.

Ako sa schladiť doma

V prvom rade máš v rukách veľkú vec: svoje volebné právo. Hlasuj za tých, ktorí presadzujú opatrenia spomenuté vyššie, podpisuj petície. Chladiaci efekt síce nepocítš okamžite, no z dlhodobého hľadiska je to to najlepšie, čo môžeš urobiť.

Z akútných riešení bez použitia klimatizácie môžeš vyskúšať toto:

Vetraj ráno a v noci, cez deň okno zavri a zatiahni. Závesy zvoľ tmavé. Čím väčšia tma, tým je chladnejšie.

Ak to bude na nevydržanie, skús ventilátor. Síce tiež spotrebuje energiu, no oproti klíme len zlomok.

Vypni počítač, keď ho nepoužívaš, ten vie tiež zahriať izbu. Rovnako aj iné spotrebiče.

Nekos trávu úplne nakrátko, nebude mať chladivý efekt. Striedaj kosenie a nechaj aj zarastené časti.

Choď do lesa. Veľa pi. Poť sa – telo sa prirodzene chladí. Antiperspiranty vymeň za prírodné dezodoranty.

Túto tému sledujem už dlhšie. Keď som sa rozhodla ju spracovať, konzultovala som s mojou maminkou. Je to fyzikárka a viem, že učivo prepája s témami životného prostredia vždy, kde sa dá. Svojim študentom tak nevysvetľuje len princíp fungovania javov, ale aj ich dôsledky na našu planétu a budúcnosť. Keď sme sa rozprávali o klimatizácii, dala mi odporúčanie na dokument Cesta k absolútnej nule. Ja vám toto odporúčanie teraz posúvam. A na záver to zhrnula veľmi pragmaticky:

Používanie akéhokoľvek spotrebiča prispieva ku globálnemu otepľovaniu.

PS: Neočakávam, že celý svet prestane používať všetky spotrebiče na svete. Síce by to určite pomohlo, ale buďme reálni. Tak ako vždy zdôrazňujeme, nemusíme byť všetci askétmi, treba ale používať rozum a neplytvať (ani energiou). Klimatizácia je oproti spotrebičom ako kávovar či televízor, energeticky omnoho náročnejšia a jej používanie má preto výraznejší dopad na teplotu okolia ako používanie iných spotrebičov. Preto ak sa chceš vzdať nejakej časti svojho luxusu, klimatizácia je dobrá voľba.

Pripravila som pre teba aj infografiku, pre zväčšenie ťuk na jednotlivé obrázky:

Zdroje:

• Influence of Air-Conditioning Waste Heat on Air Temperature in Tokyo during Summer: Numerical Experiments Using an Urban Canopy Model Coupled with a Building Energy Model

• alchemia-nova