Otvorili sme prvý bezobalový obchod v Trenčíne!

Otvorili sme prvý bezobalový obchod v Trenčíne!

Aké jednoduché je tú vetu napísať

A asi aj úplne jasné, že také jednoduché to teda vôbec nebolo. A niekedy aj bolo. Striedali sa obdobia, nálady, frustrácie aj radosti – našťastie sa nejako prirodzene dialo to, že keď mal jeden z nás pocit, že to proste nedáme, druhý ho vedel rýchlo svojim optimizmom nakaziť.  Keď sa tak spätne obzrieme, asi sme nemali počas príprav na náš bezobalový obchod obdobie, kedy by sme boli demotivovaní obaja naraz – čo sa vždy ukázalo ako veľmi praktické!

Prvé obdobie bolo trochu smiešne

Až do výpovede v našej predchádzajúcej práci, sme totiž fungovali režimom obyčajného pracujúceho kancelárskeho človeka. Akurát my sme po skončení pracovnej doby pozerali priestory na prenájom, robili si zoznam tovaru, vymýšľali názov, logo, počítali peniažky a podobné voľnočasové aktivity začínajúceho podnikateľa. No a akonáhle prišiel náš oficiálne prvý deň nezamestnaného človeka, zistili sme, že vlastne nevieme, čo máme robiť. Akosi nám chýbal náš pracovný režim a disciplína, na ktorú sme boli zvyknutí. A tak sme si spravili z našich „voľných“ dní dni pracovné. Normálne s agendou a to-do listami. A ono to fakt fungovalo! Zistili sme, že keď sa prípravám obchodu nemusíme venovať len pár hodín po robote, ale máme na to celý deň, vieme toho urobiť naozaj dosť. Teda dosť z toho, čo sme robiť vedeli. S množstvom dôležitých vecí sme však sami nemali šancu pohnúť. Nevieme profesionálne fotiť, navrhovať interiéry ani pracovať s grafickými programami.

Obdobie spoľahnutia sa na druhých

Takže kým sme sa my hrabali v tabuľkách, pripravovali marketingový plán, venovali sa cenotvorbe, rozpočtu, značke, riešili kasu, oficiality a pripravovali sa na skúšky hygienického minima – podalo nám pomocnú ruku blízke okolie. Každý tak, ako vedel: Matúš prenášal skrine, Dušan kreslil na steny, Džaro fotil, Rasťo fotil, Matej fotil, Grétka konzultovala zmluvy, Miguel navrhoval logo, Ľudka nás pripravovala na účtovnícke radosti, Zuzka nás vtiahla do trenčianskej komunity a Aďo zháňal palety a pribehol pomôcť vlastne so všetkým a vždy, keď sme to potrebovali. Bez ich pomoci, rád a podpory by to všetko bolo omnoho ťažšie. Byty oboch našich rodín sa stali nezištne našim útočiskom na niekoľko mesiacov a menili sa na dočasné sklady a naši priatelia z Performa Architects pripravili návrh interiéru tak dokonalý, akoby vedeli čítať naše myšlienky. Snáď prvýkrát v živote sme zažili, že niekto spraví zadanie na prvý šup tak, že k nemu nemáme žiadne pripomienky! Zohľadnili úplne všetko, na čom sme si zakladali a tým náš projekt pohli výrazne dopredu. Už mal totiž formu. A tú bolo treba zreálniť.

Nastalo obdobie špinavých prác

Dni sme trávili v budúcom obchode a fyzicky pracovali na interiéri. Noci sme trávili nad počítačom a dokončovali tie naše tabuľky. Toto obdobie bolo snáď najstresovejšie, pretože náš priestor ukrýval mnoho nečakaných prekážok vo forme elektriny, krivých stien, príliš malých dvier, príliš veľkých dvier a pod. Ovplyvniť to však v našich silách už nebolo, a tak sme dúfali vo všemožnú silu majstrov. Strašne sme chceli totiž otvoriť tak, ako sme ľuďom sľúbili – v apríli. 

Obdobie byrokratických vybavovačiek

Motivácia, ktorá nás k tomu už dlhšiu dobu hnala, sa spočiatku zdala nevyčerpateľná, najmä keď sme sa stretávali so samými pozitívnymi reakciami. Prišiel však deň, keď sme sa museli začať stretávať aj s ľuďmi, ktorí ju s nami už nezdieľali  – a vlastne ich vôbec nezaujímala. Tých ľudí sme však potrebovali, lebo – povolenia, lebo preukazy, lebo tlačivá, lebo podpisy. Obdobie byrokratických vybavovačiek sme sme zvládli vďaka tomu, že sme sa rozhodli naň nesťažovať. Vedeli sme totiž, že to nám nepomôže a že sú veci, ktoré jednodnoducho musíme spĺňať, pokiaľ chceme viesť bezobalový obchod. Nezdržovali sme sa preto zbytočným nadávaním na úrady a krok za krokom sme sa posúvali k svojmu cieľu. Treba povedať, že v čase, keď sme tieto záležitosti vybavovali my, bol koncept bezobalových obchodov úplne na začiatku, administratívne nezadefinovaný, a tým pádom o to komplikovanejší. Dnes, pokiaľ sa rozhodnete pre takýto typ obchodu, minimálne vám na úrade už budú rozumieť, nebudú sa čudovať a budú vám vedieť poradiť. 

Hotovo!

Po definitívnom potvrdení, že máme všetko v poriadku aj z pohľadu legislatívy, sme mohli oficiálne dať do éteru dátum otvorenia. Bol to deň, na ktorý sme sa nesmierne tešili a zároveň sme netušili, čo čakať. Koľko ľudí príde? A príde vôbec niekto? Bude všetko fungovať? Trenčania nás však neuveriteľne prekvapili, pretože viac než polovica prišla s vlastnými vrecúškami a nádobkami tak, ako sa na bezobalový obchod patrí. Niektorí sa prišli len pozrieť, no z mnohých sa stali naši pravidelní zákazníci aj priatelia. A to obdobie si užívame dodnes – a najviac zo všetkých !

Pridať komentár