Cintorín hrobových sviečok

V období okolo Dušičiek sa cintorínske smetiaky plnia enormne rýchlo. Pietne sviatky pominuli, odpad z cintorínov však nie. Aj tu žiaľ často platí slovenské „zíde z očí, zíde z mysle“. No to, že preplnené kontajnery sa zázračne vyprázdnia, neznamená, že ich obsah sa vyparil na bájne miesto s názvom Preč. Tony pomiešaného odpadu z cintorínov končia na skládkach: bioodpad, plasty, kovy, textil, sklo a – sviečky. Dajú sa vyhorené kahance recyklovať? Poď s nami na krátku virtuálnu exkurziu.

Pohľad na preplnené cintorínske smetiaky je určite známy aj tebe. Nie je pekný, najmä keď si uvedomíš, že v nich končí to, čo malo vyjadrovať úctu k pozostalým. Len bratislavské cintoríny vyprodukujú ročne približne 1000 ton (!!!) odpadu, pričom neprekvapivo najviac z tohto čísla vznikne práve počas sviatkov zosnulých.

Smetiaky na triedený zber sú na cintorínoch stále výnimkou. Väčšinou sa tak všetko zmieša dokopy, čo sa rovná jednosmernému lístku na skládku (v prípade BA a KE do spaľovne). Odpad, ktorý by mohol mať ešte šancu na recykláciu, ju tak nikdy nedostane. Je to obrovská škoda, pretože sa v ňom nachádza množstvo stále hodnotného materiálu.

Napríklad na vrakuňskom cintoríne v Bratislave by sa dalo vytriediť takmer 87% odpadu a takmer 60% z toho skompostovať (1).

Niekoľko pokusov o zavedenie separovania cintorínskeho odpadu sme tu síce mali, boli žiaľ neúspešné. Tento odpad je veľmi špecifický, pretože hrobové ozdoby sú väčšinou zložené z rôznych druhov materiálov a tie sa často nedajú vôbec, alebo len ťažko oddeliť (kvety, konáre, šišky, drôtiky, plast v textile, plast v skle, vosk v plaste, mašle a pod.). Kúpiť takéto kvety, vence, či sviečky je síce jednoduché, oveľa ťažšie je ich však rozobrať na jednotlivé druhy materiálu: zo živého venca oddeliť plastové stuhy, drôtiky, umelohmotné ozdoby atď.

Ak by však aj boli dokonale pooddeľované a roztriedené, je veľká pravdepodobnosť, že by sa tento materiál aj tak nepodarilo zrecyklovať. Sú totiž buď špeciálne upravené alebo v takej kvalite, ktorá sa už recyklovať nedá, rsp. neoplatí. Dokonca aj tak super materiál ako sklo je komplikované, až nemožné recyklovať, keď je v kombinácii s voskom. Púť kahancov je tak oveľa kratšia ako by si zaslúžila.

V máji tohto roka sme v rámci projektu Miesta preč (2) boli navštíviť Jakuba Gerthofera, ktorý pracuje v rodinnej tlačiarni. Tá však nebola dôvodom našej návštevy. Vo svojom voľno čase sa Jakub venuje netradičnému koníčku – vo svojej garáži na Zohore pod značkou Reparaf robí zázrak: recykluje vyhorené sviečky z cintorínov.

Druhá šanca pre vyhorených

Jakub robí všetko sám, ručne a krok po kroku. Prvým je zabezpečiť odberné miesta. V čase našej návštevy fungujú v štyroch lokalitách: na Zohore, kde býva, v Stupave, Borinke a Plaveckom Štvrtku. Zberové miesta však plánuje výrazne rozšíriť – aj vďaka záujmu ďalších miest a obcí. Iniciatívne sa ozývajú napriek tomu, že recyklácia vosku nie je ich zákonná povinnosť. Je to výborný signál toho, že záujem je nad zákon.

V rámci druhého kroku Jakub uloží v týchto štyroch obciach na vopred dohodnuté miesta 240 litrový červený kontajner s nápisom VOSK JE SUROVINA:

Patria doň len sviečky (s kahancami aj bez) a Jakub si kvalitu triedenia pochvaľuje. Hovorí, že ľudia rešpektujú, čo do označeného kontajnera patrí a čo nie. Po kontajner sa vráti, keď je plný. Ročne je to približne 150-krát.

V lete trvá naplnenie 240l kontajnera cca 3 týždne, počas dušičkového obdobia jediný deň.

Obsah kontajnerov následne poctivo vytriedi podľa jednotlivých typov odpadu a vyčistí, aby sa v čo najväčšej možnej miere mohli zhodnotiť. Prázdne plastové kahance putujú do spoločnosti Ecorec, ktorá ich energeticky zhodnotí. Ich recyklácia žiaľ momentálne nie je možná práve kvôli zbytkovému vosku. Aj minimálne množstvo znemožní znovuspojenie plastu, preto zatiaľ všetky pokusy o recykláciu vyhorených plastových kahancov boli neúspešné. Jakub nám prezradil, že v pláne je vyriešiť aj tento problém, je to však stále hudba budúcnosti.

V jednej 240 litrovej nádobe sa v priemere nachádza 10-20kg odpadu, z toho polovica je vosk. Vďaka ručnej práci a trpezlivosti takto Jakub zachráni 98% vyzbieraného materiálu, ktorý by skončil na skládke: 50% využije priamo vo svojej dielni, ďalších cca 48% posiela na energetické zhodnotenie. Na skládke tak skončia len zvyšné 2%.

Ako recyklácia sviečok funguje?

Všetok zbytkový vosk zo stien a dna kahancov Jakub mechanicky oddelí. Darí sa mu to vďaka tomu, ako vosk reaguje na chlad: jednoducho vypadne sám, prípadne mu treba dopomôcť zoškrabaním. Takýto vosk zmieša dokopy a taví v elektrickom kotlíku pri 80°C.

Nasleduje odlievanie vosku v rôznych podobách: do malých sviečok, vykurovacích záhradných sviečok proti mrazu aj do veľkých blokov vosku.

Zdá sa to možno na prvý pohľad jednoduché, no za výsledkom je ukrytých veľa neúspešných pokusov. Na to, aby recyklovaná sviečka horela tak, ako má, je potrebné splniť konkrétne špecifikácie, na ktoré Jakub prišiel až časom. No ak si od Jakuba takúto sviečku kúpiš, máš istotu, že je to:

Sviečka vyrobená z 99% z odpadu

Prečo 99%? Pozri sa, čo sa ukrýva v jednej malej zohorskej sviečke:

• 50g tvorí 100% recyklovaného vosku
• 9,5g váži znovu použitý kahanec
• 0,5g je nový knôt

Vďaka jednej takejto sviečke sa zachráni cca 130g materiálu: buď ho Jakub zrecykluje alebo posunie na ďalšie spracovanie. Ide najmä o plastové kahance, ktoré ak sú poškodené, nedajú sa opäť naplniť. V takom prípade ho Jakub posunie k spracovateľovi odpadu, ktorý zhodnotí jeho znečistenie a rozhodne, či sa oplatí investovať do detailného umývania kahancov v tzv. práčke na plasty alebo či bude ekologickejšie zhodnotiť takýto materiál ako palivo.

Práve sa pozeráš ↑ na 100% recyklovaný vosk s pridaným knôtom a plieškovým držiakom, ktorý ho drží. Ako si môžeš všimnúť, nie je snehovo biely. Dôvodom je práve recyklácia. Keďže ide o domáci proces výroby a zmes rôznych druhov voskov, nie je možné garantovať zdravotnú nezávadnosť výparov. Preto je takáto sviečka určená len na vonkajšie použitie: na cintorín, posedenie v záhrade a najčastejšie ako ochrana ovocných sadov, ktoré je počas jarných mrazivých nocí potrebné vykurovať. Jakub vyrába 2kg verziu (doba horenia 6-7 hodín), 2,3 kg verziu (doba horenia 7-8 hodín) a 3,3kg verziu (horenie 10-11 hodín).

Koľko sviečok je veľa sviečok?

Jakubova netradičná záľuba z detstva „zapaľovať a roztápať veci“ (ako ju sám nazval) prerástla do koníčka, z ktorého dnes čerpá výhody najmä príroda. Zo štyroch aktuálnych zberných miest ručne vyčistí 120 000 sviečok. Ročne prejde Jakubovi rukami cez 3 tony odpadu, z toho takmer tona je práve vosk. Z neho dokáže Jakub vyrobiť za deň 20kg malých „cintorínskych“ sviečok alebo 200kg veľkých záhradných sviečok.

Je to veľa, je to málo? Už to tu raz odznelo, no je potrebné to zdôrazniť: Jakub robí všetko sám a ručne. Odstraňuje následky nášho správania a supluje chýbajúcu technológiu. Jedným z problémov odpadového hospodárstva na Slovensku je finančná návratnosť. V preklade: recyklácia sa neoplatí. A tak, namiesto fungujúceho spätného zberu ton špecifických typov odpadu, namiesto osvety poukazujúcej na konzum presahujúcich aj do tak intímnej oblasti ako Pamiatka zosnulých, je tu človek, ktorý popri zamestnaní vo svojej garáži recykluje sviečky.

Na tejto exkurzii sme boli v rámci projektu Miesta Preč*, za ktorým stojí INCIEN, Slovakia Going Zero Waste a tím NATUR – PACK, ktorý ju spracovali do peknej videoreportáže:

A na záver už len parafrázované slová, ktoré uverejnil Jakub na svojom Facebooku:

Recyklácia sviečok asi planétu Zem nezachráni. Ale je to jeden z nových spôsobov zhodnotenia komodity odpadu, ktorá sa doteraz skládkovala a spaľovala.

Ako zachovať myšlienku Pamiatky zosnulých a nepremeniť ju na sviatky odpadu si môžeš pozrieť v našej infografike (pre zväčšenie ťuk na jednotlivé obrázky) a pozri si aj rýchly tip, ako si jednoducho vyrobiť zero-waste lampášik (nielen) na dušičkovú atmošku.

1. Podľa analýzy, ktorú uskutočnili v roku 2021 Inštitút Cirkulárnej Ekonomiky​, Záhrada spomienok, JRK Slovensko, CEEV Živica a portál čierna labuť
2. Iniciatíva Miesta preč je spoločným projektom spoločností NATUR-PACK, Slovakia Going Zero Waste a Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Jej cieľom je ukazovať a vysvetľovať, čo sa deje s odpadmi, ktoré sa trieda ~ s tými, ktoré sa netriedia ~ aj s tými, ktoré niekto vyhadzuje v prírode.