Umelý alebo živý? Aký vianočný stromček je viac eko?

Tak schválne, aký je tvoj tip? Na jednej strane sú živé stromčeky, ktoré síce pochádzajú z prírody, no biznis s nimi čelí kritike kvôli veľkosti, do ktorej prerástol (#odlesňovanie). Na druhej strane stojí plastový vianočný stromček zatracovaný pre svoj pôvod. Niektorí ho však nazývajú Záchrancom, pretože jediný kus dokáže nahradiť niekoľko živých. Kde je pravda a dá sa to vôbec jednoznačne povedať? Pozrime sa na to!

Vianočné odlesňovanie

Sadenie stromčekov má asi väčšina z nás spojené s pozitívnymi účinkami na prírodu. Opakom je ich výrub. Odlesňovanie je naozaj prúser – dôkazom toho je napríklad aj to, že zastavenie deforestácie do roku 2023 sa stalo jedným z hlavných bodov, na ktorom sa dohodli svetoví lídri počas ostatného klimatického summitu COP26.

Vianočné stromčeky však z divokých lesov pochádzajú len veľmi zriedka. Drvivá väčšina je zo stromových plantáží – území, na ktorých sa pestujú stromčeky určené presne na tento účel. Ich výrub tak k deforestácii neprispieva. Dôvodom je, že ide o regulované pestovanie stromov, kedy je každý vyťatý kus nahradený novým. Ako to v takej škôlke vyzerá?

Toto ↑ je moje amatérske zobrazenie jedného hektára pôdy v lesnej škôlke, na ktorom sa pestuje približne 7 000 stromčekov. Kým naplnia svoj vianočný osud v našich obývačkách, pobudnú tu zo 10 rokov. Počas nich sa deje to, čo sme sa kedysi učili v škole. Volá sa to fotosyntéza. Pamätáš? Ak nie, Wikipédia rada pripomenie, že je to „biochemický proces zachytávania energie slnečného žiarenia a jej využitie na fixáciu oxidu uhličitého v zelených rastlinách a niektorých prokaryotoch za vzniku sacharidov. Je druh asimilácie oxidu uhličitého.“ V preklade: Je to reakcia, vďaka ktorej sa oxid uhličitý mení na kyslík.

Preto sa toľko hovorí o tom, že potrebujeme dospelé stromy. Preto sú pre nás také dôležité. Aj tie vianočné. Tie síce môžeme považovať za „dočasné“, no kým budú vyrúbané, odvedú kus roboty: naviažu na seba 145 ton CO₂. Čiže vo vzduchu máme vďaka nim o 145 ton oxidu uhličitého menej.

Vianočný stromček počas svojho života v lesnej škôlke na seba naviaže toľko oxidu uhličitého, koľko ho vypustí do ovzdušia auto, keď prejde z Bratislavy do Košíc 36x.

Momentálne rastie len na amerických vianočných farmách okolo 350 miliónov miliónov stromčekov. Stačí si to spočítať (teda, vynásobiť). Okrem toho „vydýchnu“ viac než 100 ton kyslíka nevyhnutného pre náš život. Dobrá práca! Ihličnany, ktoré končia ako vianočné stromčeky, za odlesňovanie nenesú zodpovednosť a ich eko stopu tvorí najmä preprava, prípadné používanie pesticídov a to, čo sa s nimi udeje po Vianociach (disclaimer: dozvieš sa v závere článku).

Výhoda prírodného vianočného stromčeka tkvie aj v tom, že sa dá zohnať aj lokálne –  na rozdiel od toho plastového, pri ktorom je vysoká pravdepodobnosť, že bol vyrobený v Číne (napr. 85% umelých stromčekov v USA pochádza z Číny). Odtiaľ k nám musel pricestovať (čiže emisie z dopravy) a najmä bol vyrobený z ropy (čiže emisie z výroby).

Len si, prosím, neber príklad z reklamy na Kofolu – ísť do lesa odpíliť jedličku v dobrej viere, že uprednostňuješ stromček z blízka, fakt nie je dobrý nápad.

Je totiž len malá šanca, že tam niekto zasadí hneď nový. Preto ak živý stromček, tak od oficiálneho predajcu s licenciou, ktorý má stromčeky zo špecializovanej lesnej škôlky. Tam pestovatelia vedia, ako sa o ne starať a každý vyťatý strom nahradia novým. Ten tam bude stáť rovnako ako jeho predchodca opäť ďalších 10-15 rokov a po vyrúbaní bude na jeho miesto zasadený nový a proces sa zopakuje.

Hoc sú takéto stromčeky pestované na účely podnikania, ich prínos je neodškriepiteľný – okrem čistenia vzduchu spevňujú pôdu a podporujú lesný biotop: v tých starších nájdu domov napríklad sýkorky, škovránky či sojky. A ruku na srdce – to by stromček z plastu nedokázal urobiť, akokoľvek veľmi by sa snažil.

Uhlíková stopa vianočného stromčeka

Poďme na to zhurta:

• Umelý vianočný stromček za sebou nesie uhlíkovú stopu približne 40kg CO₂.
• Stopa prírodného jednorazového vianočného stromčeka je cca 3,5kg CO₂.

Tu by sme mohli skončiť.

Ale neskončíme. Tých 3,5kg CO₂ totiž platí len v prípade, ak stromček po Vianociach skončí svoju púť ako palivo. Ak ho čaká menej šľachetný osud a skončí opretý o smetiak na skládke, uhlíková stopa, ktorú za sebou zanechá narastie na asi 16kg CO₂. Napríklad v Británii tak skončí 6 miliónov vianočných stromčekov. To znamená 9 000 ton prírodného materiálu, ktorý skončí na skládke.

Môj tip: Prírodný vianočný stromček si môžeš zaobstarať pokojne aj mesiac pred Vianocami. Aby ti vydržal, je dôležité uskladniť ho správne:

• nechaj ho v chlade a tme
• neskladuj ho vo vzduchotesnom obale
• postav ho +/- pol dňa predtým, ako ho plánuješ zdobiť (konáre budú mať čas rozprestrieť sa)
• nepostav ho k zapnutému radiátoru, nemá rád prílišné teplo
• prospievať mu však nebude ani prievan
• pravidelne ho zalievaj: aby mohol prijímať vodu, odrež kôru cca 1-2cm nad stojanom so zásobníkom vody
• pred ozdobením ho môžeš jemne pokropiť vodou

Stále sa však bavíme o jednorazovom vianočnom stromčeku. No dokonca ani ten živý nemusí prežiť len jednu vianočnú sezónu. Pozrime sa na …

Vianočný stromček v kvetináči

Eko stopu živého stromčeka môžeš výrazne znížiť tým, že ho po Vianociach neodstrániš a ten istý „použiješ“ aj o rok. No ešte pred tým, ako sa pustíš do zháňania, odporúčam premyslieť si, čo s ním po skončení sviatkov. Predsa len, nie je to kaktus a potrebuje celkom veľký životný priestor. Ak nemáš záhradu, stále ešte bliká svetlielko nádeje. Volá sa prenájom vianočných stromčekov.

Táto služba funguje napríklad v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici a teší sa čoraz väčšej obľube. Okrem samotného stromčeka totiž ponúka aj jeho nazdobenie, dovoz, odvoz a vyriešenie tzv. aklimatizácie stromčeka, aby netrpel teplotným šokom. Na vyhriatu obývačku ho preto táto služba začína pripravovať už v niekoľkotýždňovom predstihu. A samozrejme, po skončení sviatkov ho postupne aklimatizujú späť.

Neskôr je väčšina týchto stromčekov uskladnená v areáli s celoročnou starostlivosťou. Takéto stromy pochádzajú od serióznych pestovateľov, ktorí ich pestujú v kvetináči od semienka. Vďaka tomu sa korene postupne prispôsobujú (ako u iných kvetináčových rastlín), majú vyvinutú celú koreňovú sústavu a neosekávajú sa.

Keď stromček vyrastie a je už príliš veľký na panelákové obývačky, je zasadený späť do zeme a plní svoju funkciu ako súčasť prostredia: čaruje z oxidu uhličitého kyslík, cez leto ochladzuje prostredie, skrášľuje ho a vytvára domov pre vtáctvo – alebo, ehm, iné zverstvo.

Ako spoznáš dobrý stromček v kvetináči?

Často sa stáva, že si síce kúpiš stromček v kvetináči, no po Vianociach jednoducho zomrie. Pravdepodobne je to kvôli tomu, že v tom kvetináči nevyrastal, bol vyrezaný zo zeme, osekaný od koreňov a strčený do črepníka len pre efekt (a vyššiu cenu). S nekompletnou koreňovou sústavou však nemá šancu prežiť a tak si vlastne domov donesieš jednorazový stromček. Pri výbere dbaj preto na to, aby bola jeho koreňová sústava celá. Ak sa oň potom budeš dobre starať, má šancu na prežitie.

Môj tip: Nezabudni na aklimatizáciu:

• nešupni si ho rovno do vykúrenej obývačky, mysli na to, že doteraz bol v zime
• presuň ho postupne do garáže, pivnice, chodby a do obývačky až úplne nakoniec
• vnútri by mal byť max. 2 týždne
• po sviatkoch s ním rovnako postupne von
• veľkosť kvetináča je potrebné prispôsobiť rastu stromčeka

Plastový stromček ≠ zlý stromček

Tak a teraz druhá strana mince. Umelý stromček je – pohodlný. A vôbec to nemyslím hanlivo. Preto ak máš, alebo si plánuješ zaobstarať plastový vianočný stromček, necíť sa zle. Ani zďaleka nie si výnimka. Naopak – celosvetovo sa každý rok predajú desiatky miliónov plastových stromčekov a Vianoce 2021 budú v štýle umelého stromčka u 3/4 domácností.

Umelý stromček je väčšinou vyrobený z kombinácie plastu, medi, ocele a PVC, čo ho robí prakticky nerecyklovateľným. Nesiem však dobré správy:

Ak budeš umelý stromček používať 20 – 50 rokov, jeho uhlíková stopa sa vynuluje.

Znie to pohodovo, no čísla ukazujú, že takmer 30% ľudí si kupuje nový vianočný stromček – aj ten plastový – každý jeden rok.

Čo z toho vyplýva?

Prírodný vianočný stromček za sebou na našej planéte zanechá menšiu ekologickú stopu. Dôležité je však, odkiaľ pochádza (krajina pôvodu, certifikovaný pestovateľ, ktorý vyťatý stromček nahradí novým) a ako skončí po sviatkoch (ako palivo/na skládke).

Stromček v kvetináči je ešte viac eko. Ak naň doma nemáš miesto, môžeš si ho na sviatky prenajať.

Umelý stromček sa recyklovať nedá. Nie je však hanba mať ho! Ideálne je, ak ti vydrží aspoň 5 Vianoc záťažou sa tak vyrovná prírodnému. Preto ak ho už máš, používaj ho čo najviac, prípadne daruj do nemocnice, detského domova či domova dôchodcov, aby bol jeho životný cyklus čo najdlhší.

Alternatívny stromček je tiež dobrou voľbou. Množstvo inšpirácií nájdeš napríklad na Pintereste:

Čo sa stane so stromčekom po Vianociach?

Ak bývaš v dome, stromček môžeš narezať na menšie kúsky a použiť do kompostu, spáliť alebo ešte lepšie – nasekať na drobné kusy, spracovať v drviči a rozsypať po záhrade. Vtedy sa jeho uhlíková stopa zmenší až o 80%.

Po-vianočný stromček nepatrí do ZOO – zvyšky ozdôb a háčikov spôsobujú zvieratám zranenia.

Ak si sídliskový Indián, sleduj hlásenia mesta. Pravdepodobne už aj ty máš pred panelákom hnedú nádobu na bio odpad, no stromček do nej nepchaj (pozri, čo patrí do hnedého kontajnera). Samospráva zvykne organizovať samostatne ich hromadný zber:

• ak si z Košíc, tvoj vianočný stromček skončí ako kompost
• ak si z Bratislavy, premení sa na palivo
• na západnom Slovensku z neho môže byť napríklad nábytok

IKEA spustila pilotný projekt opätovného využitia predaných vianočných stromčekov. Aj doteraz sa síce dali vianočné stromčeky zakúpené v IKEA vrátiť naspäť, končili však ako biomasa. Od minulého roka však budú určené na výrobu nábytku, konkrétne knižnice BILLY. Na výrobu jednej takejto knižnice sa spotrebuje 10 odovzdaných vianočných stromčekov. Najprv sa počká, kým opadá ihličie, potom sa podrvia a vyrobia sa z nich drevotrieskové dosky. Je to pomerne čerstvý projekt, takže sama som zvedavá, ako bude pokračovať.

PS: Toto nie je reklama na obchod IKEA, len to súvisí s témou, tak som to spomenula.

Nuž a na záver už len toľko, že ak budeme k Vianociam pristupovať s rozumom, nenakúpime zbytočnosti, ale len to, čo našich blízkych poteší naozaj, navaríme len to, čo dokážeme zjesť, nebudeme plytvať, budeme rozdávať radosť a lásku, vtedy naše Vianoce budú mať zmysel a dosah nášho stromčeka nás nemusí trápiť. Oveľa väčšiu úlohu totiž zohráva náš celkový prístup − a to počas celého roka.

Pripravila som pre teba aj infografiku, pre zväčšenie ťuk na jednotlivé obrázky:

Zdroje:

• BBC
• National Christmas Tree Association
• Morning consult
• A tree at your door
• British Carbon Trust
• NCTA