fbpx

Koľko emisií váži náš jedálniček?

vegan hovädzie mäso uhlíková stopa

Hádanka na úvod: Čo má podľa vás väčší vplyv na uhlíkovú stopu nášho jedálnička?

A) TO, ČO JEME – B) TO, ODKIAĽ K NÁM JEDLO PRÍDE

Nech už ste odpovedali akokoľvek, faktom je, že produkcia potravín je zodpovedná za štvrtinu celosvetovej produkcie skleníkových plynov. 

A to je veľa. Preto by už mohli pomaly rýchlo prestať vtípky smerujúce k ľuďom, ktorí sa rozhodli v mene klímy pozrieť na svoj jedálniček a namiesto nich by mohla prísť reálna diskusia. A vôbec nejde len o #raw #vegan prívržencov.

Ako znížiš uhlíkovú stopu tvojho taniera?

Rada Jedz čo najviac lokálne je fajn, no tak ako všetko, potrebuje byť zasadená do kontextu. Poďme teda sadiť. Pozrime sa na mrkvu, ktorú pestuje farmár v Španielsku a na Slovensku:

Pokiaľ by ju pestovali úplne rovnakým spôsobom, je pre nás slovenská mrkva lepšou voľbou, pretože množstvo emisií vypustených do ovzdušia pri jej preprave je nižšie ako v prípade, keby sme ju doviezli zo Španielska (jej uhlíková stopa je nižšia).

Čo však v prípade, ak by sme neporovnávali rovnaké suroviny? Je lepšie vegánske avokádo alebo hovädzie mäso z bio farmy z vedľajšej dediny?

Aby sme na túto otázku dokázali odpovedať, potrebujeme vedieť, aký podiel má doprava na celkovej uhlíkovej stope potravín.

Pri väčšine potravín emisie spôsobené dopravou tvoria len veľmi malú časť celkových emisií potravín. Na druhej strane: druh potraviny zaváži veľmi výrazne.

Toto je graf z vôbec najväčšej meta-analýzy* globálnych potravinových systémov (ťuk pre zväčšenie):

uhlíková stopa nášho jedálnička graf Our World In Data

Je na ňom zobrazených 29 druhov potravín a stopa, ktorú za sebou zanechávajú na 1kg. Tá je rozdelená na jednotlivé etapy dodávateľského reťazca od potrebnej pôdy až po balenie. Pri každej potravine tak vidíme, z akej fázy dodávateľského reťazca pochádzajú jej emisie.

Čo je na grafe zaujímavé?

Pri väčšine potravín sú emisie tvorené najviac (80%) v rámci využitia pôdy a spôsobe farmárčenia (napr. hnojivá) – zelená a hnedá farba. Naopak, doprava k nim prispieva len málo: pri väčšine potravín je to menej než desatina ich stopy. Pri hovädzom mäse dokonca len 0,5%!

Takže tým, že si dáš hovädzie mäso zo susednej farmy a nie z druhej polovice planéty, znížiš svoju uhlíkovú stopu len zanedbateľne.

V inej štúdii boli zverejnené výsledky skúmania dopadu vzdialenosti od krajiny pôvodu potravín v jedálničkoch amerických domácností.

Výsledok?

Keby Američan na jeden jediný deň v týždni nahradil prísun kalórií z hovädzieho mäsa a mliečnych výrobkov kuracím mäsom, rybami, vajcami alebo rastlinnými potravinami (#vegan), zníži emisie viac ako keby nakupoval všetky potraviny len z lokálnych zdrojov.

Môže sa stať, že lokálny výber potraviny môže niekedy uhlíkovú stopu nášho taniera dokonca zvýšiť. Dôvodom je, že my spotrebitelia sme rozmaznaní si zvykli, že všetko máme k dispozícii každý deň v roku – a to bez ohľadu na prirodzenú sezónnosť. Jesť paradajky lokálne je fajn v lete, ale čo v zime, kedy prirodzene nerastú? Vtedy máme 3 možnosti:

  1. doviezť ich z krajín, kde ich sezóna práve je
  2. zaviesť u nás iné pestovateľské postupy
  3. minúť množstvo energie na ich mrazenie či iné metódy uchovávania

Štúdie ukazujú, že práve 2 posledné možnosti môžu ich emisné karty zamiešať omnoho viac ako doprava.

(Pozn.: Slovné spojenie „emisné karty“ som vymyslela sama, super, nie? 🙂 )

My spotrebitelia sme tak ušetrení výčitiek svedomia spojených s ďalekou krajinou pôvodu. Stojíme však pred rozhodnutím, či si tú paradajku v zime naozaj dopriať. Či nie je iný zdroj vitamínov. A či má lokálnosť vôbec význam, pokiaľ nie je spojená aj so sezónnosťou.

Teraz to ešte trochu zamotám otázkou: Prepravuje sa viac potravín letecky alebo pozemne?

Veľa ľudí si myslí, že letecká doprava potravín je veľmi bežná. V skutočnosti sa však letecky prepravuje len veľmi malý podiel jedla – len cca 0,16% potravinových kilometrov (čiže vzdialenosť od výrobcu k tebe domov).

Ide o naozaj málo potravín, avšak práve tie tvoria výnimku z pravidla, ktoré sme si práve uviedli. Ich emisie sú naozaj vysoké a dokonca aj oproti lodnej doprave potravín je ich stopa 50x väčšia. Napríklad avokádo alebo mandle, ktoré sa z ďalekých krajín prepravujú v drvivej väčšine prípadov loďou, majú stále oveľa nižšiu uhlíkovú stopu ako lokálne vyprodukované živočíšne výrobky.

Na aké potraviny si teda dať pozor?

Keďže šanca, že na obale potraviny bude uvedené, či bola prepravená letecky, je minimálna, my ako spotrebitelia máme pramalú šancu zistiť to. Máme však pre vás pomôcku:

Keď vidíš na etikete ďalekú krajinu pôvodu a zároveň krátku trvanlivosť, je vysoko pravdepodobné, že potravina bola prepravená letecky. Takéto potraviny sú častokrát označené ľúbivým slovom „čerstvý“. Počkať, počkať – čerstvé ovocie z Kanady v strede zimy?

Takže áno, máme to v obchode ťažké. Ale stačí chvíľkové zamyslenie a zvyk a naučíme sa tieto informácie ukryté medzi riadkami čítať. A ešte jedna vec:

Čím väčšiu stopu za sebou potravina zanecháva, tým je dopad jej prepravy zanedbateľnejší. Dalo by sa tak povedať, že keď sa už rozhodneš do jedálnička zaradiť potraviny, ktoré na planéte zanechávajú hlbšiu stopu, nemusíš si dávať námahu zisťovaním, odkiaľ pochádzajú.

Je to viac-menej jedno. Tiež tým pádom mizne ospravedlnenie, že škodíš menej, keď si mäso kúpiš zo Slovenska. (Pozor! Teraz sa nebavíme o podpore lokálnej ekonomiky, o otázke veľkochovov ani podpore drobných podnikateľov. Ide o čisté dáta v rámci produkcie emisií). To však neznamená, že sa na to máme vykašľať.

Čo som týmto NEchcela povedať:

  1. že nemáš riešiť lokálnosť
  2. že majú byť všetci #vegan
  3. že máš mať výčitky svedomia

A čo som povedať chcela:

  1. Ak cítiš, že si v štádiu, kedy chceš znížiť svoju eko stopu ešte viac, tieto info ti môžu pomôcť.
  2. Ak chceš znížiť uhlíkovú stopu svojho jedálnička, vyhni sa potravinám prepravovaným letecky vždy, keď sa dá.
  3. Oveľa viac však zaváži, keď sa zameriaš na to, ČO ješ než na to, či je to lokálne.
  4. Najvýraznejšia pomoc je prestať plytvať hovädzím mäsom. (V preklade: toho segedínu uvar naozaj len toľko, koľko zješ, aby sa nemuselo nič vyhodiť.)
  5. Keď sa naučíš variť bez vyhadzovania, môžeš sa zamyslieť nad tým, či potrebuješ mať mäso na tanieri každý deň.
  6. Svet nepotrebuje 10 miliárd vegánov. Začnime tým, že nebudeme plytvať.

A to by som chcela trikrát podčiarknuť. Vyhodené jedlo sa totiž inak ako plytvaním nazvať nedá. Ak aj opomenieme množstvo ľudskej práce, ktorá sa za ním ukrýva, je to úplne premrhaný potenciál pôdy, utrpenie zvierat, premárnená voda aj peniaze a úplne zbytočne vytvorené emisie skleníkových plynov. Posledné menované môžeme zúžiť len na oxid uhličitý a aj tak nám vyjde hrozivé zistenie:

Keby bol potravinový odpad štátom, v rebríčku najväčších producentov CO2 by sa umiestnil na treťom mieste.

Na záver by som ešte rada upozornila na to, že tento článok poukazuje výhradne na dáta ohľadom emisií potravín. Je tu však aj dôležitý aj aspekt vodnej stopy, morálnej a etickej produkcie – detská práca, boje na plantážach a férová pláca. Týka sa to napríklad pestovania plodín ako avokádo, kakao či káva. To je ďalšia veľká téma a zaslúži samostatnú kapitolu. Tiež sa prosím nefixuj na to, že treba prestať jesť mäso. Oveľa dôležitejšie je potravinami neplytvať. Pokiaľ si nevieš vytvoriť zdravý jedálniček bez mäsa, hlavu hore. Rovnako veľkú, ak nie väčšiu službu urobíš, pokiaľ vo svojom okolí nájdeš dvoch ľudí, ktorých inšpiruješ k tomu, aby prestali jedlo vyhadzovať. Ver mi.


Zdroje:

  • *štúdia publikovaná v roku 2018 v časopise Science- Autori v nej spracovali dáta z viac než 38 000 komerčných fariem v 119 krajinách
  • ourworldindata.org
  • fao.org
Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho s priateľmi.
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Navštívte náš bezobalový obchod v Trenčíne.

Zaujal vás náš obsah? Chcete sa stať súčasťou zero-waste komunity? Kontaktujte nás a pomôžte nám zmeniť svet.

Podobné články

Scroll to Top