Udržateľnosti v spojení s ekológiou, environmentálnymi otázkami či obehovou ekonomikou sa venujeme každý deň. Ako je to však s udržateľnosťou v našich životoch? Podľa definície je udržateľné to, čo sa dá robiť do nekonečna. Je IKIGAI recept na udržateľné šťastie – na to, čomu čomu sa môžeme venovať celý život bez straty motivácie a s pocitom šťastia?
Presne si pamätám, keď som si prečítala o japonskom tajomstve dlhého a spokojného života. Bolo to koncom roka 2009 a ja som sa v rámci novoročných predsavzatí rozhodla vniesť ho do svojho života. Ohromne sa mi to páčilo a dávalo mi zmysel. Pozrite:
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden japonský ostrov Okinawa. Na tomto ostrove vymysleli takú peknú vec, čo sa volá IKIGAI. Podobnú majú vraj aj napríklad aj obyvatelia Sardínie, len ho nazývajú inak alebo ju nenazývajú vôbec. Niektorí hovoria, že vďaka nemu na tomto ostrove panuje dlhovekosť. Ťažko povedať, či je to tak, no aj keby nie, určite stojí za to zamyslieť sa nad významom tohto ich prístupu k životu.
Vychádza z toho, že robiť to, čo milujeme nestačí. Nestačí ani robiť to, čo robiť musíme. A nestačí ani dobre zarábať. Vždy nám bude niečo chýbať. Buď pocit užitočnosti, naplnenie, peniaze alebo nám to proste, ako sa hovorí, nepôjde.
Spokojnosť, šťastie alebo to, čo sa slovami nedá pomenovať – ikigai – dosiahneme až prienikom základných prvkov:
- To, čo milujeme.
- To, čo je užitočné pre svet či spoločnosť.
- To, v čom sme dobrí.
- A to, za čo môžeme byť aj zaplatení a prinesie nám to peniaze na život.
Prienikom toho, čo milujeme a toho, čo je prospešné pre svet, vznikne naša misia. Prienik toho, čo svet potrebuje a to, čo nám prinesie peniaze, je naše poslanie. To, v čom sme dobrí a za čo môžeme dostať zaplatené, tvorí našu profesiu a to, v čom sme dobrí a čo milujeme, je naša vášeň.
Až prepojením tejto vášne, nášho poslania, misie a profesie vzniká ikigai. Ak ho objavíme, nájdeme naplnenie a šťastie.
Ja som svoje novoročné predsavzatie v roku 2010 nesplnila. Nevedela som nájsť odpovede na tieto zdanlivo jednoduché 4 otázky. Ani si neviete predstaviť, ako ma to hnevalo. Časom som na to zabudla a viete čo?
Nedávno som zistila, že už ho mám a dokonca zdieľam spolu s Maťom. Obaja sme to svoje IKIGAI našli a spojili v tom, čo už vidíte aj vy a čo vám tu ukazujeme. Plníme si tak naše udržateľné prianie. Niekto ho pozná od malička a ani nemusí tento koncept poznať. A niekto ho možno hľadá celý život.
Ako to máte vy? Doprajte si čas, pokojne aj celé hodiny, dni, mesiace, buďte zvedaví a odpovedzte si. Sú to pre vás ľahké alebo ťažké otázky? Dajte mi vedieť!