„Mama, vymýšľankyňa, moderátorka, herečka, všeličo, bárčo.“
Spoznali by ste na základe týchto indícií, o koho ide? Pokiaľ patríte k jej 137 000 sledovateľom na Instagrame, pravdepodobne viete: vyštudovaná divadelná dramaturgička, moderátorka, autorka kníh o materstve, dizajnérka a trojnásobná mama. Kristína Tormová.
S Kristínou sme predebatili
- udržateľnosť, odpad a #eko#bio#raw témy
- trenčianske šaty, koláčové tričká a menštruačné kalíšky
- to, či je bezobalové nakupovanie oštara
- či sa pri natáčaní separuje
- ale aj humor, psychické zdravie a instagramový svet
Hneď na začiatok provokačná otázka:
Si mama. Zvyknú ťa ľudia (alebo aj ty sama) častovať aj obľúbenými prívlastkami – napríklad eko bio mama a pod.?
Ale samozrejme. Som hodnotená každým táborom. Jedným leziem na nervy, že som ekobioraw a druhým, že nie som dostatočne ekobioraw. Inak raw ani neviem prečo, asi že tie šaláty, čo tak ľúbim, nevarím. Bio som, keď sa dá, keď sa nedá, nie som. Ale som rada, ak sa dá. A eko? Tak to si myslím, že by mal byť snáď už každý aspoň jemne inteligentný človek. To nie je móda, to je posledná šanca.
Tak to si vystihla úplne perfektne! Bola si súčasťou kampane #klimatapotrebuje. No nielen preto ťa vnímam ako človeka, ktorý chápe závažnosť aktuálnych klimatických tém. Vynára sa ti moment, kedy si sa rozhodla, že im budeš dávať priestor aj v rámci svojho verejného obsahu?
Vidíš, to je aká dobrá otázka? Absolútne netuším. Fakt. Ale ďakujem všetkým, ktorí ma k tomu inšpirovali a isto za to môže Instagram. Pre mňa je Instagram veľmi múdre miesto, lebo sledujem naozaj skvelých ľudí a profily. V každom prípade viem, že som jasne pochopila, že chcem zmeniť moje fungovanie na tejto planéte, a tak som začala. A keď s týmto začneš, už sa nedá prestať. Naopak: chceš sa zlepšovať a vzdelávať čoraz viac. A keď pochopíš, že nejde o dokonalosť, ale hoc aj o maličkosti a prejdeš si jemnou klimatickou depkou, je to sveta žiť.
Rým z tvojej edície Zúfalé verše však na tému klimatická kríza na počkanie asi z rukáva nevysúkaš, však? 🙂
Och, čo to na mňa z tepla zíza?
Omg to klimatická kríza.
Treba fakt furt švitoriti,
že sme všetci pekne v r*ti?
#zufaleverse
Za mňa naozaj zlé, ale za to zúfalé. Prepáč, nevládzem rozmýšľať. (Smiech)
Výborné!
Aj kvôli tomtuto sa mi veľmi páči spôsob, akým eko témy svojmu publiku posúvaš – prirodzene, bez výčitiek, no jasne. Je to podstatné pre tých, ktorých ja volám dôležitá skupina medzi – pre ľudí bez vyhraneného názoru na napr. klimatickú krízu. Vďaka tomu sa im tieto informácie dostávajú do podvedomia bez pocitu nátlaku. Bol to tvoj zámer alebo si tak aj vnútorne sama nastavená?
Som tak vnútorne nastavená. Myslím, že všetky témy, pekné, či škaredé spracúvam pomerne zrozumiteľne a občas aj nápadito, či srandovne. Bez skromnosti si myslím, že toto mi prosto fakt ide. Asi preto, že ma to baví a veľmi zaujíma. Takže ďakujem za pochvalu.
Ide! Doma sa rozprávate o týchto témach aj s deťmi?
Samozrejme. V podstate na dennej báze.
Z tvojho Instagramu viem, že princípy udržateľnosti sa snažíš aplikovať aj vo svojej domácnosti. Je to pre teba radosť, komplikácia, uľahčenie, povinnosť, samozrejmosť … alebo niečo iné?
Myslela som si, že to bude komplikácia, ale v istom momentne som nadobudla pocit, že to je moja povinnosť. Zistila som však, že je to celé oveľa jednoduchšie, ako som si myslela a teda je to jednoznačne uľahčenie života. Veľa ľudí si myslí, že to je komplikované, pritom sa len bojíme nepoznaného.
Som si istá, že ak niekto začne, stane sa to úplnou samozrejmosťou a tá radosť z toho, že sa zlepšujem v niečom, čo má celosvetový a celoplanetárny význam, je nekonečná radosť. Je to oveľa príjemnejší život. Fakt. Oslobodzujúci.
Máš predstavu o tom, koľko odpadu doma vyprodukujete?
Mrte. Ďalšia otázka? Ale dobre. Odkedy máme vermi kompostér, tak oveľa menej (spôsob domáceho kompostovania s kaliforskými dážďovkami, pozn.r.). Od tohto roku máme aj naozajstný kompostér pre našu susedskú komunitu a dokonca aj komunitnú záhradu. Stále mám pocit, že produkujeme veľa odpadu, ale keď som minule na karavanovačke nakúpila v bežnom obchode a nie v bezobalovom a nie v bedničkovom a neviem akom lokálnom, bola som v šoku, koľko bolo zo základných vecí odpadu. Takže sme na tom asi celkom dobre. V rámci snaživej normy.
Keď som na tebe videla šaty od trenčianskej úžasnej značky MaraBara, veľmi ma to potešilo! Je príkladom klasiky, ktorej sa dnes hovorí slowfashion, a viem, že jej zakladateľka Mara sa pri výrobe snaží aj o minimalizáciu odpadu. Ako si sa si sa k nej dostala?
Nuž zase nejako cez Instagram. Vravela som, že pre mňa je Instagram krásne miesto. Som trochu do nej a verím, že sa raz vyobjímame.
Sama máš vlastnú značku tričiek Koláčová. Prihliadaš pri ich výrobe na životné prostredie?
Samozrejme. To sa už ani inak nedá. Koláčová funguje dvanásť rokov a od tých najlacnejších polotovarov z NewYourkeru a Terranovy, som prešla cez polotovarové tričká z Ázie, na tričká našich vlastných strihov, až po radosť z toho, že nám ich šije lokálna chránená dielňa. To všetko sprevádzalo neskutočne veľa sklamaní, “nedá sa”, plaču a tak… Robíme postupne zmeny, nakoľko do značky s manželom sále viac investujeme, ako z nej máme, nedá sa to rýchlo. Zbavili sme sa napríklad zbytočných odpadov vo forme ceduliek s informáciami o starostlivosti o tričko a nahradili sme ich vnútornou potlačou. Je to síce drahšie, ale menej odpadové. Používame už len papierové obaly, ktoré sa dajú použiť, ak chcete vecičku vrátiť, žiadne plasty, papier netlačíme v tlačiarni, ale manuálne razítkujeme. Naša firmička si certifikáciu GOTS nikdy nebude môcť dovoliť, ale máme aspoň limitovanú GOTS kolekciu. Všetky naše veci majú samozrejme OEKO-TEX standard 100 certifikát a väčšina z nich je šitá na Slovensku. Niektorým ľuďom je toto pozadie úplne jedno, iným málo, ale my sme veľmi hrdí na každý jeden krok. Hmatateľne a nositeľne sa zlepšujeme.
Tvoje video o tom, čo je menštruačný kalíšok, spustilo revolúciu, vraj si inšpirovala aj gynekologičku 🙂 Máš nejakú svoju obľúbenú eko vychytávku, na ktorú nedáš dopustiť?
Menštruačný kalíštek a menštruačné nohavičky sú úplne top. No a potom obyčajné mydlo a tuhý šampón. Týmto dvom veciam som sa bránila a netuším, kde som nabrala také predsudky. Sranda, akí sme my ľudia divní. A teda samozrejme plátenné či sieťované tašky. Veď som zúfalá, keď chcem zabaliť zablatené topánky, či gumáky. Ja nemám doma žiaden sáčok (viem, že je to nespisovne, ale milujem to slovo)! A samozrejme vlastná fľaša na vodu. Toto je pre niekoho fakt scifi, no ja si už neviem predstaviť, že by som fungovala inak.
Viem o tebe, že chodíš nakupovať do bezobalových obchodov. Čo by si odkázala ľuďom, ktorí sa takéhoto spôsobu nakupovania boja?
Nech sa neboja. (Smiech) Okrem toho, že je to múdre, je to aj krásny čas, rituál, plánovanie, pre deti ohromná zábava (pre personál obchodu menej).
Človek si tie suroviny oveľa viac váži, keď si ich sám váži.
(Za túto marketingovú slovnú hračku, pošlem faktúru, hej?).
Nejako sa už dohodneme 🙂
Moja starká nevynechala snáď ani jednu časť Postav dom, zasaď strom (týmto ťa od nej aj pozdravujem). Dovolíš nám cez niekoľko viet nahliadnuť do zákulisia natáčania z hľadiska, napríklad, odpadu? Ako to vyzerá „na pľaci“, separujte, používate rekvizity opakovane alebo sa na tieto veci až tak neprihliada?
Pozdravujem starkú a to je krásne, že máš starkú! Na pľaci okrem mňa nikto moc nechápe, že o čom točím, keď točíme, ale postupne štáb podlieha trendom, lebo nám čoraz viac divákov posiela upcyklované veci a rôzne eko, či bio záhradkárske tipy. Do toho občas niečo ja okomentujem hovadsky múdro. Takže štáb podľahne, garantujem vám. Dobrým smerom to ide. Dajte mi ešte čas. (Smiech)
Bola si už niekedy v Trenčíne?
Hej, bola som tam polepená na bilboardoch istú dobu, lebo som bola tvárou jednej trenčianskej firmy. A inak som tam každý nepandemický rok: Na Pohode.
Na tvojom humore si doma úplne, ako sa hovorí, fičíme. Keď máme zlý deň, Maťo povie „Ukáž, či nemá Radka niečo nové.“ (Radka je Kristínine alterego cez ktoré vtipne ukazuje, ako môžu vyzerať nevyžiadané rady, pozn.r.). Je humor tvoj dar, robíš to spontánne alebo si dopredu veci plánuješ a úspech je odmakaný?
Radka Dajková je radodajka. Ale nie taká tá prvoplánová. Je to žena, čo dáva (matkám) nevyžiadané rady. Tento terminus technicus používam radostne od roku 2014, kedy som o materstve začala písať a radodajky mi úspešne strpčovali život. A keď mi niečo strpčuje život, musím to zmeniť na humor, lebo to jediné pomáha. Tak vznikla Radka. Prácu so slovom, pointou, príbehom som študovala päť rokov na Vysokej škole múzických umení, kde som študovala dramaturgiu a na základe toho sú moje nápady už potom spontánne. Ďakujem, že sa ti páči môj humor, to ma teší, ja ho milujem (Smiech). Niektorí mu nerozumejú, ale nevadí mi to, lebo hlavne, že je mne smiešne (Smiech). Prepáč, trochu si robím srandu, lebo neviem úplne prijímať pochvalu. V každom prípade, je to isto odmakané a zároveň moje, čiže je to dar. Áno.
Internet je v tvojom prípade nie len voľnočasová aktivita, ale je aj tvojou prácou. Vnímaš hranicu medzi „treba to“ a „baví ma to“?
Všetky moje práce ma veľmi bavia, takže: baví ma to. Niekedy menej, vtedy viac oddychujem, lebo je to len únavou. Nápady neviem zastaviť. A som vďačná, že ich mám kde vycapiť. Ja internet ľúbim.
Vieš vôbec oddychovať?
Učím sa to, lepším sa. Fakt.
Mala si od začiatku založenia svojho Instagramového účtu zámer byť influencerka?
Keď som ja začala s verejným postovaním, také slovo ani neexistovalo. Takže nie. Takže ja som predinfluencerka. Neviem, či som influencerka, asi som skôr robička obsahu: content creatorka.
Pamätáš si, kedy tvoj profil na Instagrame prešiel do, nazvime to, serióznych rozmerov?
Ani nie veru. To bolo tiež celé také spontánne, lebo ja nerobím tieto veci premyslene. Ja ich robím preto, lebo ma bavia.
Zmenila si potom k nemu prístup?
Zmenila som ho, samozrejme. Ale obsah mi ostal. Len sa už vyznám v online marketingu, viem, ako to celé funguje, mám spolupráce, ktoré treba robiť profesionálne a menej šibnuto a je okolo toho kopec administratívy. Prístup sa zmenil teda v tom, že je to moja naozaj každodenná práca, na ktorú sa musím pripravovať. A do toho si môžem ulietavať.
Myslíš pri tvorení obsahu na svoje publikum a tak často skloňovanú zodpovednosť influencera?
Samozrejme. Nonstop. Ja to beriem strašne vážne. Odmietam 85% ponúk na spolupráce, lebo nemôžem propagovať niečo, čo nie som ja, alebo niečo, čo aj som ja, ale nemyslím si, že je to to “Ja”, ktoré by malo niekoho zlákať na zlé chodníčky. Jem aj strašné kraviny, rozumieš, a to tam nebudem vypisovať, lebo sama ich nechcem jesť, nie to, aby som k tomu inšpirovala iných. Hrozné to je.
Ponúkajú mi na spolupráce naozaj kadečo a zatiaľ som nikdy nezradila samú seba aj napriek tomu, že som mohla mať za to naozaj dobre zaplatené. A nie, neľutujem to. Nie, ani sekundu.
Áno, mám hypotéku. Nie, nemám ju rada. Zároveň svoju zodpovednosť vidím aj v tom, že nechcem mať Instagram plný reklamy, nechcem byť teleshopping a chcem sa venovať pre mňa dôležitým témam. To všetko robím ako “voľnočasovú aktivitu” na úkor môjho súkromného času. Ale verím, že to stojí za to…a zase: baví ma to. Ja sa rada učím.
Ako jedna z prvých na Slovensku si otvorila verejne dôležitú tému duševného zdravia. Viem, že ti chodia rôzne a aj veľmi ťažké príbehy. Ako zvládaš už len ich čítanie?
Za tých pätnásť rokov som si zvykla. Vďakabohu teraz už viem ľudí posunúť k odborníkom, čo pred tými rokmi neexistovalo. Takže mne sa veľmi uľavilo, že necítim zodpovednosť za ich osudy a zdravie. To bolo fakt psycho, keď mi v noci volali cudzí ľudia, že sa chcú zabiť a nech im pomôžem. Som veľmi rada, že témy duševného zdravia sú konečne in a prajem si, aby to tak ostalo, lebo stále je veľa ľudí, čo si myslia, že mať depresiu je hanba a tak radšej vnútorne umierajú.
Máš pocit, že pandémia nás naučila pokory a skromnosti alebo skôr naopak?
Nás celkom jednoznačne. Žili sme v oboch lockdownoch na samotách, zistili sme, že potrebujeme oveľa menej, ako som si kedykoľvek myslela a s manželom sme prišli na to, že to bolo najkrajšie obdobie v našich životoch. Mala som pocit, že takýto pocit nadobudlo veľa ľudí, len niektorí už zabudli. Nám to zatiaľ funguje a snáď aj bude. Aj keď občas sme teda naozaj ako magori…prosto normálne takí, akí by sme byť nechceli. Ale pokora je jednoznačne často skloňované slovo u nás doma a sme zaň vďační práve uplynulému roku. A zdá sa, že ho budeme potrebovať aj do ďalšej sezóny.
Si inšpiráciou pre množstvo žien, kto je inšpiráciou pre teba?
Veľmi veľa ľudí a stále objavujem nových a nových. Je to moja vášeň objavovať úžasných, múdrych, šikovných a inšpiratívnych ľudí. Každý jeden nový objav zachráni jedného jednorožca. Som si istá. (Smiech)
Keby sa ako vakcína dala ľuďom vpichnúť nejaká vlastnosť či hodnota a bola by si doktorka, akú by si predpisovala. Čo nám ako ľudstvu chýba?
Kritické myslenie, čítanie s porozumením a humor. A ešte by som očkovala proti diskusiám na internetoch v štýle: som dnes frustrovaná, tak ti pokazím deň.
Stále viac a viac si uvedomujem, aký je čas vzácny. Veľmi si preto vážim, že si mi kúsok toho tvojho venovala. Prajem ti, nech tvoje dni nikto svojou frustáciou nepokazí. A okrem Pohody ťa tu bude čakať určite aj Objatie od Mary (slová hračka – Objatie je totiž aj názov šiat, ktoré Mara Kristíne ušila, pozn.r.) a samozrejme ťa srdečne pozývame aj k nám.