Klimatická zmena má svoju ambasádorku. Rozprávala sa s nami Marta Fandlová.

Marta Fandlová: Klimatická kríza

Bývalá stážistka v prezidentskom paláci, budúca žurnalistka, klimatická aktivistka, spoluorganizátorka iniciatívy Fridays for Future, signatárka najväčšej online petície v histórii Slovenska #klimatapotrebuje a najnovšie aj naša ambasádorka pre riešenie klimatickej zmeny. Toto je len veľmi stručný opis toho, čo sa ukrýva za menom Marta Fandlová. K otváraniu environmentálnych tém ju podnietilo štúdium na Novom Zélande a neupustila od nich ani po návrate na Slovensko. Naopak – stáva sa hlasom rastúcej masy ľudí, ktorým klimatická zmena nie je ľahostajná. 

Marta Fandlová sa s nami rozprávala o tom, čo jej nová pozícia znamená, ako vníma udržateľnosť aj zero-waste, čo to klimatická kríza vlastne je, ale aj o role ženy a muža v enviro témach.

Vedela si odjakživa, že chceš študovať žurnalistiku?

Nie. Nevedela som, čím chcem byť ešte ani na gymnáziu, kde som študovala. Dlho som sa hľadala a asi aj preto som šla najprv študovať na VŠMU divadlo. Po roku som zistila, že to nie je nič pre mňa, tak som odišla a začala študovať žurnalistiku. Spätne, keď sa na to všetko pozerám, tak mi to dáva zmysel a som veľmi rada, že som si zvolila toto štúdium. Práve komunikácia je niečo, čo mi ide a čo ma baví.

Marta Fandlová - foto: TASR
Marta Fandlová – foto: TASR

Štúdium na Novom Zélande v tebe podnietilo záujem o environmentálne témy. V čom sa z tvojej skúsenosti líši prístup Novozélanďanov k ekológii od toho nášho? V čom by sme si z nich mohli podľa teba brať príklad?

Na Novom Zélande som bola pred piatimi rokmi, už v tom čase riešili témy úzko späté s klimatickou krízou, udržateľnosťou, cirkulárnou ekonomikou. Na škole, kde som študovala angličtinu, bola samozrejmosť, že tieto témy boli súčasťou výučby a učitelia sa vždy snažili, aby boli súčasťou predmetu. Rovnako sa mi páčilo, že nás v rámci školy brali do prírody a ukazovali nám zmenu klímy priamo v prírode. Stavali sme napríklad spoločne stromy popri povodí rieky, aby sme zabránili budúcim záplavám, ktoré prídu v budúcnosti. Rovnako sa mi páčil ich prístup v bežnom živote.

Bývala som síce v malom mestečku, ale ľudia chodili len na bicykloch, nakupovali bezobalovo, dokonca možnosť bezobalového nakupovania bola aj v supermarketoch. Žili viac v súlade s prírodou, prírodu si vážili do takej miery, že nemali potrebu nakupovať nové veci.

Moja novozélandská rodina bola síce dobre finančne zabezpečená, ale nepotrebovala míňať peniaze na nové, materiálne veci. Radšej míňali peniaze na zážitky – a to sa mi páčilo tiež.

A v čom by sme im, naopak, mohli ísť príkladom my?

Tak tu naozaj neviem odpovedať, nakoľko je pre mňa Nový Zéland naozaj vysnívanou krajinou. Majú úžasnú premiérku, Jacindu Ardem, ktorá skvelo vedie krajinu. Dokonca prednedávnom vyhlásili aj stav klimatickej núdze v krajine. Rovnako to, ako sa im darí, vidíme aj počas pandémie. Z médií sledujem, ako efektívne s pandémiou bojujú a občas snívam o tom, aké skvelé by bolo v tejto krajine žiť. Rovnako sa mi páči, že sú veľmi otvorenou krajinou, ktorá podporuje ženské aj ľudské práva. Prednedávnom napríklad schválili to, že Nový Zéland poskytne na školách menštruačné produkty zadarmo. Je to jednoducho veľa maličkostí, ktoré tá krajina robí a mňa fascinujú. Nemám pocit, že je niečo, v čom by sme im mohli ísť momentálne príkladom my.

Má tvoja rodina tiež blízko k týmto témam alebo ich doma otváraš ty?

Práveže vôbec nemá a ja som v tomto taká čierna ovca rodiny. Som napríklad jediná vegánka v rodine. Nikoho nenútim, aby žil život, ktorý vediem ja. Čo ma však teší je to, že mladšia sestra si všíma, čo robím a v mnohom jej idem príkladom. Vďaka mne napríklad prestala nakupovať vo fast-fashion reťazcoch a oblečenie, ktoré máme, tak máme buď zo swapu (organizovaná výmena oblečenia, poz.r.) alebo zo sekáču.

Oblasť životného prostredia dostáva v médiách čoraz viac priestoru, napriek tomu panuje názor, že sa o nich dostatočne nehovorí. Aj my v situácii, keď vykukneme z našej eko bubliny, vidíme, že ľuďom stále chýba množstvo veľmi podstatných informácií – klimatická kríza, odpad, udržateľný rast ekonomiky a planetárne limity. Ako vnímaš ty – študentka žurnalistiky a klimaaktivistka – aktuálny spôsob komunikácie týchto tém širokej verejnosti?

Ja sa práveže teším z toho, že v médiách je táto téma stále častejšie. Pred dvomi rokmi, v čase, keď som pomáhala organizovať prvý štrajk Fridays for Future v Bratislave, na ten štrajk nám prišiel jeden jediný novinár. Dva roky neskôr, po spustení našej iniciatívy Klíma ťa potrebuje sa tieto témy konečne dostali aj do médií. Teší ma, že tieto témy dostávajú viac priestoru v televíznych novinách, v printových médiách. Samozrejme, mohlo by to byť lepšie ale ja som vďačná za to, čo je.

Marta Fandlová Fridays for Future

Klimatická kríza v tomto rozsahu k nám ešte nikdy nebola tak bezprostredne blízko ako dnes. Mnohí nevedia, ako na ňu reagovať. Je podľa teba namieste pozývať do diskusie o spôsobe komunikácie krízy verejnosti aj psychológov?

Určite áno. Dokonca existuje už aj pojem, klimatická úzkosť. Je to stav, kedy sa človek veľmi bojí o to, čo bude a predstavuje si rôzne, negatívne scenáre. Mnohí ľudia trpia klimatickou úzkosťou, s ktorou sa dá ťažko vyrovnať. Práca s klimatickou úzkosťou je beh na dlhú trať a trpí ňou čoraz viac environmentálnych aktivistov a aktivistiek. Sama ju občas mávam, našťastie je mierna. Preto si myslím, že je vždy na mieste debatovať o týchto témach so psychológom alebo psychologičkou.

Vedela by si vysvetliť jedinou vetou, čo je to klimatická kríza?

Klimatická kríza je najväčšia hrozba súčasnosti a stav, v ktorom sa nachádzame vďaka tomu, že sme našou ľudskou činnosťou výrazne prispeli ku otepleniu planéty.

V Európskom parlamente schválili 10. februára 672,5 miliárd eur na obnovu Európy. Viem to, lebo môj ocko mal v ten deň narodeniny : ) On ako fotograf patrí k segmentu podnikateľov, ktoré pandémia ovplyvnila najviac. Tieto peniaze majú slúžiť na to, aby sa mohli opäť postaviť na nohy. Znie to ako neuveriteľné množstvo peňazí. Veríš, že pri ich čerpaní bude klimatická kríza zohľadnená alebo sú to pre teba len prázdne frázy?

Povedz mu, že mu spätne prajem všetko najlepšie a veľa síl v tomto neľahkom období 🙂 A teraz k veci. Plán obnovy je najväčší stimulačný balík, aký kedy Európska únia vygenerovala a má pomôcť prebudovať Európsku úniu po pandémii. Myslím si, že je ako prvé je najdôležitejšie, aby sme sa vďaka peniazom postavili na nohy a aby sme pomohli ľuďom, ktorých pandémia zasiahla najviac. V druhom rade však peniaze musia ísť na zelenšiu a lepšiu budúcnosť. Podľa poslancov Európskeho parlamentu má byť Európska únia zelenšia, digitálnejšia a odolnejšia. Myslím si, že verejné zdroje musíme investovať do perspektívnych odvetví tak, že nimi nielen naštartujeme nevyhnutnú transformáciu ekonomiky, ale aj navýšime odolnosť našej krajiny voči extrémnym udalostiam, ako napríklad voči klimatickej kríze.

Žiaľ, nemám pocit, že tie peniaze budú využité správne. Čo ma veľmi mrzí je to, že Plán obnovy nemusí prejsť posudzovaním vplyvu na životné prostredie. To znamená, že všetko, čo sa vďaka Plánu obnovy vytvorí, môže mať aj negatívny dopad na životné prostredie. Rovnako ma mrzí, že si vláda ku pripomienkovaniu Plánu obnovy neprizvala širokú a odbornú verejnosť. V Pláne zelenej obnovy chýba napríklad podpora cyklodopravy, či podpora mitigácie a adaptácie na zmenu klímy.

Vo svojich 24 rokoch si sa stala ambasádorkou Slovenskej republiky pre riešenie klimatickej zmeny. Čo to znamená?

Ambasádorkou Slovenskej republiky pre riešenie klimatickej zmeny som len veľmi krátko, takže sa rozhliadam. Zatiaľ to v praxi znamená to, že chodím vďaka online priestoru na všetky stretnutia ambasádorov z Európskej únie a spoločne plánujeme ako tému klimatickej krízy viac zviditeľniť v našich krajinách. Verím však, že po dokončení vysokej školy, teda po máji, sa tomuto poslaniu budem môcť venovať viac.

Stretla si sa niekedy s negatívnymi narážkami na svoj mladý vek v súvislosti s možným nedostatkom praktických skúseností?

Zatiaľ našťastie nie. Mám len 24 rokov a nemyslím si však, že som najmúdrejší alebo najkompetentnejší človek na riešenie klimatickej krízy. Som len hlasom mladej generácie, ktorý hovorí politikom o tom, prečo je potrebné urýchlene v tejto otázke konať.

Marta Fandlová - klimatická ambasádorka Slovenska
Marta Fandlová – foto: Slowfemme

V septembri sme mali spoločnú diskusiu v rámci konferencie Slovakia Going Zero Waste, kde sme mali vymenené úlohy a pýtala si sa ty mňa. Položila si mi vtedy otázku, či vnímam v téme životného prostredia aktívnejšie zapojené ženy než mužov. Teraz mám príležitosť položiť ti rovnakú otázku a aj ju využijem 🙂

Jej Mati. To bola super konferencia a aj diskusia a verím, že si ju tento rok v septembri zopakujeme.

Nemám to podložené štatistikami ani dátami, ale mám pocit, že ženy sa tejto téme prirodzene viac venujú. Je to možno preto, lebo sme empatickejšie a máme väčšiu potrebu sa o niečo starať. S tým súvisí aj staranie sa o planétu a aj o našu budúcnosť. Väčšina svetových líderiek, ako napríklad premiérka Fínska, Nového Zélandu, či Nemecka – teda krajín, ktoré sú v tejto otázke popredu – sú ženy. Rovnako aj naša pani prezidentka je žena a jednou z jej hlavných priorít je ochrana životného prostredia a aj téma, akou je klimatická kríza. Minule sa ma to niekto v diskusii pýtal, poznamenal však jednu vec:

Ako spoločnosť máme problém s toxickou maskulinitou. Muži by aj boli empatickí, či starostliví, ale často majú pocit, že to je zženštilé – a tak to nerobia.

S tým absolútne súhlasím a preto je dôležité búrať stereotypy.

Keďže sa práve rozprávaš s majiteľkou bezobalového obchodu, nedá mi neopýtať sa: Marti, vieš, koľko odpadu za rok vyprodukuješ? 🙂

Mati, to naozaj netuším. Musím ti úprimne povedať, že som síce vegánka, nenakupujem vo fast-fashion, nemám auto a ani autom nejazdím, ale v rámci témy odpadov a zero-waste sa mám stále kde zlepšovať. Práve preto je pre mňa BEZOBALiS tak inšpiratívny: komunikujete neskutočne dôležité témy a viem, že sa od vás môžem veľa naučiť a rovnako tak tie malé zmeny môžem aplikovať do svojho života. Ste super a naozaj ma inšpirujete.

To naozaj veľmi rada počujem a ďakujem za uznanie. Znižovanie odpadu je však len jeden z dielikov puzzle, ktoré sa volajú udržateľnosť. Čo pre teba znamená?

Spôsob bytia, ktorým nepovyšujem svoje ľudské potreby nad potreby planéty. Jednoducho a v skratke – chcieť menej.

Marta Fándlová - Klíma ťa potrebuje
Marta Fandlová – foto: Tomáš Thurzo

Je v rámci tvojich „eko“ presvedčení niečo, v čom robíš kompromisy alebo si striktná?

Práve v tej zero-waste oblasti robím ešte veľa kompromisov, nakoľko ešte žijem s rodičmi v spoločnej domácnosti a oni teda nechcú žiť tak, ako žijem ja. Často pre nich tie kompromisy robím, avšak verím, že keď sa tento rok už presťahujem (mám to v pláne), tak si zariadim svoju domácnosť tak, že bude už naozaj zero-waste. Veľmi sa na tú cestu teším a verím, že sa zasa niečo nové o sebe aj o svete naučím. Myslím si však, že netreba byť pri tejto téme na seba prísny. Je dôležité, aby sme sa netrápili a radšej išli na všetko pomaly, postupne a s láskou.

Veľmi držím palce a radi ti s tým pomôžeme, keď ten čas nastane. Pri tejto téme ešte chvíľu zostanem: prihovorila by si sa človeku, ktorý kúsok od teba v prírode vyhodí na zem odpad?

Super otázka. Vieš čo, asi nie. Teda, ja sa napríklad neprihováram ani ľuďom, ktorí nemajú na sebe rúško.

Presadzujem ten názor, že každý z nás by mal prijať zodpovednosť za svoje bytie a správanie. Nemám potrebu niekomu kázať čo má, alebo čo nemá robiť. Skôr verím, že tým, čo robím, sa inšpirujú aj ďalší.

A keby si videla, že na sídlisku vyhadzuje sklenenú fľašu do zmesového odpadu, upozornila by si ho alebo to považuješ za zásah do súkromia?

Rovnako ako pri tej predošlej. Zrejme by som nikoho neupozornila. Nemám potrebu hovoriť niekomu, čo má alebo čo nemá robiť. Možno sa to vekom zmení. Moja 74 ročná babka je super: často, keď ide vyhodiť smetie a vidí niekoho, kto robí, čo nemá tak mu dá veľmi dlhú prednášku. Veľmi si ju vážim. Je to uvedomelá babka.

A na záver jedna filozofická otázka: Keby si mohla zmeniť na ľudstve jednu vec či vlastnosť, čo by to bolo?

Asi by som najradšej zmenila tú večnú, ľudskú túžbu mať stále viac a netešiť sa z toho, čo máme. To nás podľa mňa priviedlo aj do stavu klimatickej krízy, kedy sme svojou spotrebou poškodili našu planétu a priviedli ju tam, kde je teraz.


Týmto krásnym odkazom sa s tebou lúčim a chcem ti úprimne poďakovať za rozhovor a čas, ktorý si nám venovala. Veľmi dúfam že sa nám čoskoro podarí stretnúť, či už u nás v obchode alebo v Bratislave. Prajeme ti na tvojej ceste za udržateľnosťou veľa radosti!

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho s priateľmi.
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Navštívte náš bezobalový obchod v Trenčíne.

Zaujal vás náš obsah? Chcete sa stať súčasťou zero-waste komunity? Kontaktujte nás a pomôžte nám zmeniť svet.

Podobné články

Scroll to Top
Nezmeškaj žiadne
nové články!

Prihlás sa na odber newslettra, dostávať ich budeš priamo do svojej mailovej schránky a získaš zľavu 5% na svoj prvý nákup!

Predtým ako odídeš:

prihlás sa na odber nášho newslettera! Získaš tak zľavu 5% na prvý nákup a pravidelnú dávku informácií, noviniek a inšpirácie!