Ktoré krajiny žijú na ekologický dlh ku Dňu Zeme?

Deň Zeme - Prešvihli sme to

Deň Zeme je deň, ktorým si pripomíname náš vplyv na životné prostredie, upozorňujeme na činnosti, ktoré mu škodia a otvárame diskusiu o možných riešeniach. Prvýkrát bol oslávený v roku 1970 a do pohybu dal 20 miliónov Američanov. Iróniou je, že roky okolo vzniku prvého Dňa Zeme boli poslednými, kedy sme sa nedostali za hranicu toho, čo nám Zem dokáže poskytnúť v rámci svojich prirodzených kapacít. Dnes je rok 2021 a k tohtoročnému Dňu Zeme (22.4.2021) žije už 33 krajín na ekologický dlh. Čo to znamená, ktoré to sú a je medzi nimi aj Slovensko? Dozvieš sa v na nasledujúcich riadkoch.

Ekologická vs. uhlíková stopa

Či žijeme v meste alebo na dedine, naše životy sú spojené s konzumáciou prírodných zdrojov, ktoré nám poskytuje Zem prostredníctvom svojich ekosystémov. Ich spotreba je pre naše prežitie nevyhnutá. Otázka preto neznie, či ich konzumovať, ale koľko. Túto otázku si kládli v deväťdesiatych rokoch aj dvaja profesori. Zaujímalo ich, či ľudstvo už nežije nad hranicu únosnosti Zeme.

Keďže táto hranica bola dovtedy len abstraktná, nevedeli na ňu nevedeli inak než odhadom. Rozhodli sa preto, že vytvoria niečo ako mernú jednotku, ktorá by nám to ukázala jednoznačne. Začal tak vznikať koncept ekologickej stopy. Vďaka tomu sa prvýkrát podarilo odhadnúť štandardizovane rozlohu plochy, ktorú človek – alebo nejaká ľudská aktivita – potrebuje na svoju existenciu, resp. na dosiahnutie nejakého výstupu (čiže napríklad na výrobu produktov či pestovanie potravín).

V súčasnosti je ekologická stopa uznávaná ako ukazovateľ udržateľného rozvoja. Meria vplyv ľudských aktivít na planétu a má svoju mernú jednotku: rovnako ako na vyjadrenie hmotnosti používame kilogram a na vyjadrenie vzdialenosti kilometre, ekologickú stopu vyjadrujeme plochou zemského povrchu, na ktorú si doslova nárokujeme svojimi každodennými aktivitami: od ranného umývania zubov, cez to, ako a kam ideme do práce, čo si dáme na obed až po to, z čoho je naše pyžamo, v ktorom si večer líhame spať. Najčastejšie ju nájdeš vyjadrenú v hektároch.

Vďaka medzinárodnému obchodu naša stopa často pozostáva z územia roztrúseného po celom svete a nezostáva len na území štátu, v ktorom žijeme. Čiže ak si nekupuješ veci len so slovenským pôvodom, tvoja ekologická stopa sa nachádza napríklad aj v Číne, Španielsku či Latinskej Amerike aj napriek tomu, že tam možno nikdy nezavítaš. Už len to, že čítaš tieto riadky znamená, že používaš počítač alebo telefón, ktorých komponenty pochádzajú z rôznych kútov Zeme. Aj tam sa preto nachádza tvoja stopa.

Ekologická a uhíková stopa

Popri ekologickej stope sa vyvinul ešte jeden pojem: uhlíková stopa. Dá sa povedať, že tá je akousi podmnožinou ekologickej stopy, teda je to súčasť vyjadrenia celkového dopadu ľudských aktivít na životné prostredie. Na rozdiel od ekologickej stopy však nie je vyjadrená plochou, ale objemom plynov emitovaných ľudskou činnosťou, ktoré v atmosfére vytvárajú skleníkový efekt. Sú to rôzne plyny, výpočtom sa však prevádzajú do ekvivalentov emisií oxidu uhličitého, aby sme ich mohli porovnávať globálne (1) a nemiešali hrušky s jablkami. Uhlíková stopa býva vyjadrená v kilogramoch alebo tonách CO2.

Či už je na pretrase ekologická alebo uhlíková stopa, obe sú podstatné – niečo ako stopy v piesku, značky, ktoré zanecháme v životnom prostredí. Ich výpočet sa prevádza na rôznych úrovniach: vieme sa pozrieť na stopy štátu, mesta, podniku, produktu, dopravy – aj jednotlivca.

Overshoot Day – Deň, kedy sme to prešvihli

Globálne tento dátum za rok 2020 pripadol na 22.8. a stal sa dátumom, kedy sme minuli všetky obnoviteľné zdroje našej planéty určené na celý rok. Je to deň, kedy náš ľudský dopyt po zdrojoch Zeme v danom roku prekročil hranicu toho, čo Zem dokáže počas toho roku obnoviť. Deň, kedy sme my ľudia vyčerpali všetky prírodné obnoviteľné zdroje našej planéty – napr. pastviny, lesy, ryby v oceánoch či schopnosť rastlín absorbovať vyprodukovaný CO2.

22. august 2020 je takzvaný Global Overshoot Day – čiže Deň, kedy sme to prešvihli všetci na svete v priemere bez ohľadu na to, kde žijeme. Pre každú krajinu však tento deň pripadne samozrejme na iný dátum (2). Pripravila som pre vás obláčikový zoznam krajín, ktoré žijú na ekologický dlh k dnešnému dňu – Dňu Zeme:

Global Overshoot Day Deň Zeme 2021

Prvá krajina, ktorá minula všetky zdroje planéty na rok 2021, bol Katar. Podarilo sa mu to už v tento neuveriteľný dátum: 11.2.2021 (!!!). Týždeň na to sa to sa pridalo Luxembursko, v marci Spojené Arabské Emiráty, USA, Kanada, Dánsko, Austrália. A do dnešného dňa je to napríklad aj Česko, Fínsko, Nórsko, Rusko. Toto sú štáty, ktorých ekologická stopa je dlhodobo najväčšia na svete. Predpokladá sa, že posledný Overshoot Day bude 27. decembra 2021 v krajine s krásnym názvom Svätý Tomáš a Princov ostrov.

Ak si obrázok prezrieš detailne, zistíš, že Slovensko medzi nimi nie je. Dlane si na potlesk však nepripravuj, nie je to žiaden úspech: v roku 2018 sme to prešvihli 27.5. a v roku 2019 dokonca 22.5. – čiže presne mesiac po tom, ako si pripomíname Deň Zeme. To bol moment, kedy sme si povedali, že o tom chceme hovoriť viac. V roku 2020 sa nám to podarilo 21.5. a predpokladá sa, že tento tok to bude dokonca už 13.mája.

Keby všetci ľudia na svete žili tak ako Slováci, nestačila by nám jedna planéta a nestačili by nám ani dve. Potrebovali by sme 2,5 planéty.

Namiesto 31.12. sme minuli všetky obnoviteľné zdroje, ktoré malo Slovensko k dispozícii na celý rok, už v máji. Čokoľvek sme robili počas júna, júla, augusta, septembra, októbra, novembra a decembra minulého roka sme si doslova požičiavali z roka 2021. Znamená to, že Nový rok sme nezačali s nulovou bilanciou, ale so sedem mesačným deficitom zdrojov. Aby sme tento ekologický dlh vyrovnali, museli by sme 7 mesiacov nejesť, nekúriť, neumývať sa a dokonca nedýchať. To samozrejme nie je možné. Napriek tomu sú možnosti, ako s tým niečo robiť.

Ako posunúť Overshoot Day naspäť?

Aby sme dokázali čeliť klimatickej kríze a zabránili kolapsu ekologického, ekonomického a sociálneho systému, priemerná uhlíková stopa človeka by nemala prekročiť 1,2 tony CO2 ročne. V súčasnosti je ekologická stopa priemerného Američana na míle vzdialená od tejto hranice – dosahuje 16 ton oxidu uhličitého za rok. To je 13x viac ako by malo byť!!! Európan za sebou zanechá okolo 9 ton CO2 ročne a bežný Ind 1,8 tony.

Priemerný obyvateľ Slovenska vyprodukuje ročne 6,5 tony CO2. To znamená, že každý z nás by mal svoju stopu radikálne znížiť: o 80%.

Ekologická stopa - porovnanie

 

Odpoveď na to, aká je tvoja osobná ekostopa – a či sa líši od priemeru Slovenska – môžeš dostať do niekoľkých minút. Koncom roka 2020 predstavil Inštitút environmentálnej politiky MŽP tzv. Kalkulačku individuálnej uhlíkovej stopy prispôsobenú na slovenské pomery. Položí ti niekoľko otázok a po ich zodpovedaní ti vypočíta, koľko kilogramov emisií skleníkových plynov máš v tomto roku na svedomí.

Vplyv na výsledné číslo majú také faktory ako množstvo spotrebovanej vody (o tom, že vypínať vodu pri umývaní zubov už dávno nestačí, sme písali v článku venovanom vode), elektriny, miera vyprodukovaného odpadu a recyklácie, či spôsob dopravy, bývania, množstvo používaných spotrebičov a pod. Ak by som mala v jednej vete zhrnúť najefektívnejší spôsob, ako znížiť uhlíkovú stopu, bolo by to obmedzenie koniec používaniu fosílnych palív – ropa, zemný plyn, uhlie. No aby to bolo jasnejšie, pripravila som prehľad konkrétnych krokov:

#0 PLYTVANIE

Pre mňa osobne je toto absolútne najdôležitejší a univerzálne aplikovateľný bod zo všetkých. Drancovanie prírody za účelom ťažby zdrojov, z ktorých spotrebou energie vyrobíme predmety / vypestujeme potraviny, ktoré potom pošleme z druhého konca sveta do obchodu, aby sme si ich v ôsmych obaloch kúpili a následne o pár dní vyhodili je – nech to znie akokoľvek radikálne –  najväčší eko hriech našej konzumnej spoločnosti. Rozumná spotreba, uvedomenie si toho, čo sa ukrýva za vecami, ktoré nakupujeme, rozlišovanie medzi krátkodobým rozmarom a úprimnou dlhodobou radosťou z vecí a vyzdvihovanie toho, čo naozaj potrebujeme: to je základ k tomu, aby sme urobili prvý krok k udržateľnému životu. A pokojne to môže byť tak obyčajná vec ako príprava nákupného zoznamu, ktorého sa budeme držať.

dobrovoľná skromnosť

#1 SPOTREBA MÄSA

Hneď na úvod upozorním, že ťa nejdem presviedčať na striktné vegánstvo. Tento bod je pre teba, pokiaľ máš mäsové výrobky na tanieri niekoľkokrát denne. Nemusíš sa ich vzdať úplne – stačí znížiť frekvenciu ich výskytu v tvojom bežnom jedálničku. Dopad na planétu bude výrazný (najmä v prípade hovädzieho mäsa): keby sme jedli mäso o polovicu menej, naše osobné emisie by sa znížili v priemere o minimálne pol tony na rok. O tom, že väčší vplyv na planétu má to, čo jeme než to, odkiaľ naše jedlo pochádza, si môžeš prečítať v článku o ekostope nášho jedálnička.

#2 PREPRAVA

Automobilová doprava je jednoznačne najbežnejší spôsob dopravy (nielen) na Slovensku. Autá už dávno nie sú považované za zázrak, ktorý nás prepraví do vzdialenejších miest – využívame ich mnohokrát aj na krátke vzdialenosti a aj v situáciách, kedy to nie je potrebné. Výsledkom je, že sú zodpovedné až za 20% svetových emisií a toto číslo stále rastie.

Práve preto vôbec nie je jedno, ako sa prepravuješ. Ak by sme autá používali o polovicu menej a nahradili tretinu kilometrov najazdených autami hromadnou dopravou, posunuli by sme svetový Overshoot Day o 12 dní. Skús ich občas vymeniť za MHD, na dlhšie vzdialenosti hromadnú dopravu (ideálne vlaky, ktorých emisie sú ešte menšie ako v prípade autobusov) a raz za čas, ak je to možné, prejsť svoju typickú trasu peši. Do ovzdušia nevypustíš žiadne emisie, urobíš niečo pre svoje zdravie, vybavíš niekoľko telefonátov, vypočuješ si podcast alebo si usporiadaš myšlienky. A z vlastnej skúsenosti viem, že v meste je bicykel často oveľa rýchlejší ako auto. Plus nie je problém s parkovaním 🙂

Obrovskú úlohu zohráva aj letecká doprava. Vzdať sa lietania je jedným z najlepších spôsobov, ako znížiť svoju eko stopu.

Vynechanie jedného spiatočného letu z Londýna do Los Angeles ušetrí 1,65 tony CO2 na osobu. Taká je uhlíková stopa Afričana za celý rok.

Ani pri kratších letoch však toto množstvo výraznejšie neklesá.

#3 OBČIANSKA AKTIVITA

Obrovský význam má podporiť tých, ktorí majú možnosť urobiť oveľa väčšie zmeny než ktokoľvek z nás. Je dôležité využiť túto možnosť napríklad vo voľbách.

Zaujímaj sa tiež o to, čo sa deje v tvojom meste alebo v meste blízko tvojho bydliska. Predpokladá sa totiž, že do roku 2030 bude žiť 60% populácie práve v mestách. V roku 2050 to bude 80%. To, ako budú mestá pristupovať ku klimatickým otázkam, je preto kľúčové už teraz. Vieš, aké má tvoje mesto plány v tomto smere? Ak nie, zisti. Choď na webovú stránku tvojho mesta a hľadaj. Ak nenájdeš žiadne zelené ciele, ozvi sa. Podpíš petíciu. Alebo ju vytvor. Ukáž, čo je pre teba dôležité:

Využívanie obnoviteľných zdrojov energie?
Recyklácia?
Zelená správa budov?
Zeleň v meste?
Zlepšenie možnosti hromadnej dopravy?

#4 OSVETA

A ak je v tvojom okolí aspoň jediný človek, o ktorom si myslíš, že sa nad tým zamyslí, posuň mu, prosím, tieto informácie. Nikdy nevieš, akú lavínu uvedomenia a činov u neho môžeš spustiť.

Zmysel má robiť aj drobné, často až symbolické zmeny, ktoré nás povedú k uvedomeniu ďalších:

  • separovanie
  • energetická efektívnosť
  • používanie efektívnejších žiaroviek
  • nepoužívanie sušičiek na oblečenie

Všetky kroky, ktoré podnikáme v našich malých osobných životoch sú mimoriadne dôležité. Ak by som mala byť sarkastická, tak keď už pre nič iné, aspoň si cez ne zvykneme na to, aké to bude, keď sa nám klimatickú krízu nepodarí zvrátiť.

Na záver by som rada zdôraznila, že vôbec nejde o to, aby sme ich aplikovali do svojich životov všetci všetky. Pozri sa na ne svojimi očami a zváž, čo momentálne môžeš zmeniť práve ty. Možno začneš jedným bodov a postupne sa prepracuješ k ďalšiemu. Budem rada, keď mi dáš v komentároch vedieť, ako sa ti darí 🙂


(1) Definícia uhlíkovej stopy nie je jednotná, pretože je možné ju chápať v užšom aj širšom ponímaní. Pre výpočet uhlíkovej stopy môžeme za skleníkové plyny v užšom zmysle považovať len oxid uhličitý, alebo viaceré uhlík obsahujúce plyny ako napríklad metán, alebo aj plyny so skleníkovým efektom bez obsahu uhlíka, ako napríklad oxid dusný. Okrem samotnej definície plynov je možno rozdielne definovať aj aktivity človeka, ktorých dopad sa berie do úvahy. Môžeme uvažovať len priame aktivity ako napríklad používanie motorových prostriedkov alebo spotrebu elektrickej energie. Pri širšom pohľade však môžeme brať do úvahy aj emisie, ktoré vznikli počas celého životného cyklu výrobkov a služieb, od získania surovín na ich výrobu, až po spracovanie odpadu z nich. Takýto širší prístup je však ťažšie kvantifikovateľný, pretože nie je jednoduché určiť hranice takejto analýzy.

(2) Ekologickú bilanciu každoročne meria medzinárodná organizácia Global Footprint Network. Dáta, ktoré zbiera od roku 1961 (pre niektoré krajiny neskôr) potom vyhodnocuje – ako obraz pre svet, ale aj jednotlivé krajiny o tom, ako rýchlo ktorá krajina našu planétu doslova požiera.

Zdroje:

  • Our World in Data
  • Global Footprint Network
  • Overshoot Day
  • The Guardian
Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho s priateľmi.
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Navštívte náš bezobalový obchod v Trenčíne.

Zaujal vás náš obsah? Chcete sa stať súčasťou zero-waste komunity? Kontaktujte nás a pomôžte nám zmeniť svet.

Podobné články

Scroll to Top
Nezmeškaj žiadne
nové články!

Prihlás sa na odber newslettra, dostávať ich budeš priamo do svojej mailovej schránky a získaš zľavu 5% na svoj prvý nákup!

Predtým ako odídeš:

prihlás sa na odber nášho newslettera! Získaš tak zľavu 5% na prvý nákup a pravidelnú dávku informácií, noviniek a inšpirácie!