Priemerný Slovák v roku 2019 vyprodukoval 435 kg odpadu, čo je v porovnaní s rokom 2010 viac až o 35%! A predpokladá sa 2035 vyhodí každý z nás do kontajnera 580 kg.
Udržateľnosť síce ani zďaleka neznamená len zero-waste, znižovanie odpadu je však jej pevnou a dôležitou súčasťou.
#1 Nákupný zoznam
Či už si v rámci znižovania odpadu začiatočník alebo borec, nehanbi sa behať po obchode s papierikom, na ktorom máš napísané, čo treba kúpiť. Nákupný zoznam je úžasná pomôcka (teda ovšem, pokiaľ sa ho aj budeš držať, všakáno). Vďaka nemu dokážeš ušetriť množstvo problémov (Kam ten odpad vlastne patrí?), času aj peňazí.
Naučiť sa odlišovať to, čo práve teraz chceš od toho, čo naozaj potrebuješ, však môže chvíľu trvať. Práve tento bod býva pre mnohých kritický a skončia skôr než začnú. Majú totiž pocit, že si nič nemôžu dovoliť, že je to všetko o samých zákazoch a že si ukracujú vlastné radosti. POZOR! Táto častá chyba vedie k pocitu núteného obmedzovania a potom sa naozaj niet čo diviť, ak človek dlho nevydrží. Treba k tomu pristupovať citlivo, prirodzene a pomaly. Postupne sa tak dostaneš do bodu, kedy budeš dodržiavať základné pravidlo zero-waste pyramídy refuse (a aj zdravý rozum):
Všetko, čo máš doma, sa jedného dňa stane odpadom.
Alebo naopak: to, čo doma nemáš, z toho odpad nebude. Nebuď preto na seba príliš tvrdý a nechaj si toľko času, koľko len potrebuješ. Jedného dňa si uvedomíš, že si sa dostal do stavu dobrovoľnej skromnosti. A práve tá je základom k tomu, aby si sa na zero-waste ceste udržal. Neskôr si sám na sebe začneš všímať, že si sa stal imúnny voči všetkým tým akciám, ktoré na nás z každej strany kričia.
#2 Vlastná taška
Koľko igelitiek spotrebuješ za jeden rok? Ak sa považuješ za priemerného Slováka, v roku 2010 si ich pravdepodobne minul viac než 466! To je totiž náš slovenský priemer z tohto obdobia.
V tom čase to bolo spomedzi všetkých členských krajín EÚ najviac a nás nazývali igelitkovou veľmocou. O osem rokov na to sa u nás zaviedlo ich spoplatnenie a o stúpajúcom množstve nerecyklovateľného odpadu sa začalo hovoriť čoraz viac.
(Snáď) Aj to sa podpísalo na výraznom znížení ich spotreby: V roku 2018 ich na jednu slovenskú hlavu pripadalo už len 17 a v roku 2019 to bolo dokonca len 14.
Znie to úžasne, no treba si uvedomiť, že tieto tašky sú vyrobené z materiálu, ktorého hlavnou výhodou je práve odolnosť a trvácnosť.
Jedna plastová taška by nám mohla vydržať pokojne aj celý život. Veď aj úplne prvý vyrobený plast na svete sa ešte stále niekde povaľuje. Mnohí ju však používajú len jediný krát.
Potom vidíme, ako tvoria smutnú výzdobu stromov pri ceste, povaľujú sa pri jazerách aj v lese. A dokonca aj pokiaľ ju zodpovedne vyhodíš do žltého kontajnera na plasty, nie je na mieste považovať tento problém za vyriešený. Sú totiž veľmi ľahké a vietor ich rýchlo rozfúka po okolí.
A ak sa takejto taške predsa len podarí dostať na dotrieďovaciu linku?
Nemysli si, že sa z nej vyrobí nová. Je totiž z takého druhu plastu, ktorý sa vo všeobecnosti recykluje veľmi zle a mnohé recyklačné spoločnosti ich práve z tohto dôvodu vôbec nespracúvajú. Reálne sa zrecykluje len niečo okolo jedného percenta všetkých igelitiek.
Najlepšie preto je používať jednu tašku doslova do zodratia – a to bez ohľadu na materiál. Nemusíš si kúpiť novú, hoc aj s krásnym potlačeným vzorom. Prekutri doma zásuvky, je veľmi pravdepodobné že nejaká zatúlaná taška sa v nich nájde. Papierová, textilná či plastová – všetky za sebou zanechávajú uhlíkovú stopu. Pokiaľ použiješ takú, ktorú doma už máš, môžeš spávať pokojne – ich uhlíkovú stopu znižuješ každým jedným použitím.
#3 Fľaša na vodu
Na slovenský trh sa ročne uvedie približne miliarda plastových fliaš, ktoré tvoria značnú časť žltých kontajnerov. Celosvetovo je to až milión predaných fliaš za jedinú minútu.
Predstav si, že by si si celý rok nekúpil ani jednu. Predstav si, že by to spravila aj tvoja kamoška, sused či celý panelák. Môžeme tak spolu ušetriť tisíce fliaš, ktoré sa kvôli nám nemusia vôbec vyrobiť.
Totiž aj napriek tomu, že PET je dobre recyklovateľný materiál, nedá sa recyklovať donekonečna.
Jeho vlastnosti sa opakovaným spracúvaním zhoršujú a do mnohých výrobkov sa tak musí vždy pridať aj nový plast z ropy a spracovaním PET fľaše nikdy nevznikne nová. Okrem toho, aj pri ich recyklovaní vzniká odpad.
Tomuto všetkému sa dá zabrániť veľmi jednoducho – nosiť si vlastnú fľašu na nápoj. A môžeš si byť istý, že takýto jednoduchý zero-waste návyk ti pomôže aj ušetriť – je to lacnejšie, ako kúpiť si zakaždým novú fľašu.
#4 Lufa
Umývaš doma riad špongiou?
Pokiaľ áno, ako často ju meníš a kam vyhodíš použitú?
Napriek tomu, že je to vo svojej podstate plastový materiál, patrí do zmesového komunálneho odpadu (do čiernej nádoby), pretože recyklovať sa už nedá. Takúto hubku na riad by sme mali meniť pomerne často, je to totiž jedno z najšpinavších miest v našej domácnosti. V USA sa pozreli bližšie na 1000 kuchynských špongií: výsledky tohto testovania ukázali, že na nich vznikla nová baktéria každých 20 minút! Ďalej zistili, že na jednom cm3 sa v špongii nachádza až 50 miliárd baktérii (vrátane tých nebezpečných ako salmonella), vďaka čomu v rebríčku nehygienických predmetov zanechala s prehľadom za sebou napríklad aj WC, kde je na rovnakú plochu 400x baktérii menej. Na Slovensku by boli výsledky pravdepodobne veľmi podobné.
Zo zdravotného hľadiska by bolo treba takúto špongiu meniť pokojne aj každý týždeň. Aj keby sme to však robili každé dva, znamenalo by to 26 kusov nerecyklovateľného odpadu. A to nie je zrovna zero-waste, však?
Lufa je perfektný príklad toho, ako môžeš ovplyvniť obsah svojho koša bez toho, aby si musel zásadne meniť svoje návyky – zmenu si pri používaní totiž možno ani nestihneš uvedomiť. Funguje úplne rovnako ako špongia, len s tým rozdielom, že
- je to prírodný materiál (je to vlastne len ošúpaná, vysušená a nakrájaná tekvica)
- je priedušná (nevytvára vlhké teplé prostredie, v ktorom sa baktériám tak darí)
- má skvelú životnosť
- po skončení svojej úlohy nezaťaží prírodu ako ďalší zbytočný odpad, pretože poputuje do kompostu
#5 Vrecko
Kým spotreba igelitových tašiek na Slovensku klesá, predaj výrobkov zabalených v plaste, naopak, stúpa. Najefektívnejším spôsobom, ako tento trend zastaviť je
- Uprednostňovať produkty v obale, ktorý je dobre recyklovateľný. Znamená to, že keď budeš stáť v obchode, daj si 10 sekúnd na to, aby si sa zamyslel nad tým, čo sa stane s vecou, ktorú držíš v ruke po tom, ako ju vybalíš. Ak si nie si istý, do ktorého kontajnera obal z nej vyhodiť, je pravdepodobné, že to nebude čistý plast, papier, kov či sklo. A v tom prípade je recyklácia komplikovaná, ak nie nemožná.
- Vyhľadávať produkty bez obalu. Samozrejme, za predpokladu, že je to možné a nepredstavuje to zdravotné riziko. Množstvo produktov však obal naozaj nepotrebuje. A ak si ich v niečom tie rožky, zemiaky či mrkvu potrebuješ odniesť, použi vlastné vrecko.
A vôbec to nemusí byť to najdizajnovejšie na trhu. Ide o to, aby splnilo svoj zero-waste účel: nahradiť ľahké tenké sáčky, ktorých príbeh je rovnaký ako v prípade plastových tašiek. V obchodoch sú síce zadarmo, no to neznamená, že ich musíme brať povinne. Zvyk mať v ruksaku (či kabelke) vždy aspoň jedno vrecko na nákup zeleniny a ovocia je v rámci znižovania množstva odpadu výborný. Neboj sa využiť aj tie sáčky, ktorých máš doma plnú zásuvku a nos si ich do obchodu, až kým nedoslúžia. A koniec koncov – tie banány aj jablko si môžeme predsa zobrať aj len tak naholo, no nie?